EMETERIO CANTERO VIERA
Ohai: David Galeano Olivera
Emeterio Cantero Viera nació en la Ciudad de Bella Vista, Departamento de Amambay, República del Paraguay; el día 3 de marzo del año 1914. Siendo su nombre completo, José Emeterio Cantero Viera. Veinteañero sirvió a la patria peleando en la Guerra del Chaco, donde varias veces fue herido. Fue contemporáneo de Emiliano R. Fernández y también amigo de los grandes como Darío Gómez Serrato, Basilides Brítez Fariña, Andrés Cuenca Saldívar, Ramón Vargas Colmán y Félix de Guarania, quien lo llevó a APA a registrar su afamada obra “Ikañymby” (17 de julio de 1977). Terminada la Guerra del Chaco, como muchos, Emeterio Cantero Viera vivió hasta su muerte en el Cuartel de la Victoria, en Reducto, San Lorenzo, sitio destinado a los Héroes ex Combatientes del Chaco. Emeterio fue un hombre que optó por la vida solitaria pues no se casó y no tuvo descendencia. Falleció el 22 de febrero de 2002. Emeterio Cantero Viera heñóikuri Táva Bella Vista Norte, Tetãpehẽ Amambay, Paraguay Retãme, ára 3 jasyapy ary 1914-pe. Héra teete niko José Emeterio Cantero Viera. Ha’éniko peteĩ ñe’ẽpapára katupyry ha ijojaha’ỹva, imitãrusúpe ohova’ekue oñorairõvo ñane retã rayhupápe Chákope ha upéi opytava’ekue oiko ha’eñomi Cuartel de la Victoria-pe oñemopu’ãva’ekue Chakorépe ĝuarã Reducto, San Lorenzo-pe. Hembiapokue ojekuaavéva apytépe oĩ Ikañymby ohaiva’ekue ára 17 jasypokõi ary 1977-pe. Karai Emeterio niko omanókuri upépe ára 22 jasykõi ary 2002-pe.
Durante su estadía en el Cuartel de la Victoria recibió la visita de muchísimos amigos que lo admiraban y querían y uno de ellos fue Don Félix de Guarania, que tras su retorno del exilio, reanudó sus visitas al gran poeta Emeterio. Heta tapicha ohecharamojepe Emeterio Cantero Viera-pe ha ohójepi hendápe omoirũvo ichupe. Karai Félix de Guarania ndive ojokuaa ymaite guive, ojohayhu ha ojohecharamo mokõivéva.
Cabe destacar que en muchísimas ocasiones Graciela Martínez acompañó a Don Félix en esas extraordinarias visitas al ex combatiente y poeta. Fue así que Graciela trabó y fortaleció su amistad con Emeterio, quien incluso le escribió y dedicó a Graciela una poesía en señal de gratitud por las visitas que ella le hacía. Añetehápe, Graciela Martínez ha’ékuri karai Emeterio Cantero Viera angirũ ha heta oñemongetajepe hendive. Graciela Martínez niko akóinte ojecharamo ha omomba’eguasu Emeterio rekove ha rembiapokue. Emeterio ohaijepékuri peteĩ ñe’ẽpoty Graciela-pe.
Graciela Martínez compiló las obras de Emeterio Cantero Viera y las publicó en un libro titulado “Ikañymby”, en octubre de 2021. Graciela Martínez ombyatypaitékuri Emeterio Cantero Viera rembiapokue ha onohẽkuri peteĩ arandukápe hérava “Ikañymby”, jasypa 2021-pe.
IKAÑYMBY
I
Pejéna chéve mamópa oiméva
Ahayhutéva kuñataĩ,
Pejéna chéve ndapehecháipa
Ndapeikuaáipa che yvotymi
II
Na’ymaitéiko oikohaguémi,
Tory me’ẽme ika’avo:
Áĝa aréma ndahechavéiva,
Ndaikuaavéiva moõpa oho
III
Chemandu’ánte, pyharevérõ
Ha’émi osẽrõ opurahéi,
Óga yképe, yvotytýpe
Ku angapyhýpe nindachevéi
IV
De tres pendientes inamichãimi
Ha pe hyakuãmi katu yvoty.
Hova pytãmi ijeheguimínte,
Pynandimínte ha’e ijuky
V
Pe ijajúri mbo’y hepýva,
Vera hendýva ojuasasa.
Kuãirũ ramalesumi ikuãre
Ha pe iñakãre kygua vera
VI
Ndapehecháipa mamópa ohóva,
Chemo’ãhóva che rembiayhu.
Che cheku’íva ko yvy apére
Hapykurére aporandu
VII
Typói jeguámi ao po’ígui
Ku ñandutígui hyjúi asy.
Takate’ỹme pype oñomíva
Hendypumíva tembetary
VIII
Amomorámi he’ẽ asyvégui
Eíra saitégui ipukavy,
Ha pe iñe’ẽme ombyesaitéva
Iñañaitéva jepy’apy
IX
Ikambuchípe jazmín, romero.
Ha’émi osẽrõ y piári oho,
Ykua rapére puka pukúpe
Che mborayhúpe ohaitypo
X
Kokuépe ohórõ tory, vy’ápe.
Hi’avakuápe ku yvoty,
Ikypy’ýndie ohojavérõ
Mokõi lucero-vaicha oguejy
XI
Tove mba’éna molienda-hápe,
Tory, vy’ápe toñomoirũ,
Teko potĩme ha’e omyasãimi
Ha omohyakuãmi pe mborayhu
XII
Ndahechavéigui, ñeporandúpe
Opa yvytúpe hi’ã ajoko,
Pejéna chéve ndapehecháiva,
Ndapeikuaáipa mamópa oho
ooo000ooo
Ver IKAÑYMBY, en (https://www.youtube.com/watch?v=pG6Z2Pj-hBM)