Quantcast
Channel: lenguaguarani
Viewing all 2765 articles
Browse latest View live

KÁSO ÑEMOMBE'U: POMBÉRO OJEHECHAUKÁRÔGUARE

$
0
0
KÁSO ÑEMOMBE'U: POMBÉRO OJEHECHAUKÁRÕGUARE
Ohai: David Galeano Olivera

     Mariscal López niko héra peteĩ tava'i opytáva Pirivevúi jerére. Upépe jeko oikova'ekue karai Vito, hembireko, itajýra ha ita’yrakuéra ndive. Mombyrymbyry opyta upégui ambue tapichakuéra róga, upéicharamo jepe, ha'ekuéra oguerekopaite upépe oikotevẽmíva guive: kokue, mymba, tembi’urã ha opa mba’e. Maymávante hesãi ha ijuruhe ijapytepekuéra.

     Karai Vito okay’upa rire ndaje ohóma kokuépe omba'apo mokõive ita’ýra ypykue ndive. Hembireko, hérava ña Nati, opytánte ojapo tembi’u, ojaojohéi, oñangareko mitã’ikuéra rehe; ha omopotĩ hogami. Asaje ha pyharekue mante ojojuhupa hikuái karuhápe térã katu tataypýpe. Vito ha Nati hekopotĩ ha ikatupyry, akói omangakuaa mitã’ikuérape Hesu Kirito rapekue ohapykueho hağua. Upevarevoi niko oiméne ha’ekuéra ndogueroviái aipo Póra, Pombéro, térã Luisõ umíva oĩha, jepéramo ohendu hikuái hapichakuéra oñe’ẽrõ ko’ã mba’e rehe, ha’ekuéra oñembotavýnte ha ndogueroviái.

      Péicha jeko, peteĩ jey, ña Nati ojapóta jave karupyhare ohechakuaa opahague ichugui ryguasu rupi’a; upérõ ohenói imembykuña’i hérava Tavi ha he’i ichupe karai Sele rógagui ohomi hağua ojogua. Upe karai Sele róga ndaje opyta mombyrymi upégui, ha oñeğuahẽ hağua upépe ojehasamante’arã peteĩ ysyry.


      Ka’arupytữ ha ijaraipa, vaicháku tuichaiterei okýtavahina. Tavi oñembosako’i oho hağua, ha osẽta jave, isy omongavajumavoi ichupe: "Anikena reñembotavy ha aipo rekyhyjégui reju chéve ponandi reheve. Cháke tuichaiterei reipo’óta, ha nderekarupyharemo ãi hi’ariete".


      Osẽ Tavi ñanihápe oipykúi karai Sele róga rape. Uperireminte, oğuahẽvo tapeku’ápe, ohupytýma katu ysyry ohasáva’erã; ha oñepyrữta jave ohasa ysyry, ohecha sapy’a kuimba’e’i hữ, ivai ha haguepáva, ojoguáva karaja’ípe, oñemyatymóivahina upe ysyry rembe’ýpe. Tuicha oñemondýi Tavi ha pya’épeko osẽ upégui ha ojapijey hóga gotyo. Oğuahẽmbotávo hógape imandu’ajey sapy’a isy ñe’ẽnguére: "Anike reju chéve ponandi reheve". Upépe ohechakuaa oğuahẽramo hogamime ryguasu rupi’a ỹre tuichaiterei oipo’otaha. Oñepy’amongeta rire sapy’ami, osẽ ohojey karai Sele róga gotyo, Áğa katu, ambue tape rupi oho. Riremínte ohupi mokõi yvyrarakã’i ha ojapójeko umi mokõivégui peteĩ kurusu, ha péicha avei oñepyrữma oñembo’e oikuaamíva guive. Oğuahẽvo ysyry rembe’ýpe o juhujeýma kuimba’e’i, ha tuichavéntema oñemondýi ha oñani.


      Tesay kukúipe oğuahẽhógape ha oñemboja isy rendápe omombe’úvo ichupe ohechava’ekue. Ña Nati ndogueroviái mba’evete ha upepentema voi ohenóikuri Tavi kyvy ypykuépe, hérava Kalo’i, ha he’ikuri chupe: "Tereho ejogua ñandéve ryguasu rupi’a karai Sele rógagui pya’e porã che memby, ha aníke nde avei reñembotavy chehegui". Kalo'i osẽ mboyvemi Tavi oñembo ja ha omombe’ujey chupe upe ohechava’ekue. Upéicharamo jepe, Kalo'i oho ha oujey ryguasu rupi’a rehe ohecha’ỹre mba’eve. Upémarõ, ña Nati tuichavéntema oja’ókuri Tavípe, ha vokóikema ipojái typycha hữre. Hetaitereíanga ombyepoti imembykuña’ípe ijapuhaguére, ha karupyhare’ỹre omondo ichupe tupápe oke hağua.


     Tavi ndaikatuivoíkuri oke ha ombotysapy’amíramomba’e hesa, ohecha iképe kuimba’e’i vaietépe. Voi opu’ã ha pochy reheve oho tamói rógape omombe’úvo hembiasakue ichupe. Karai Noni, upéicha hérava’ekue Tavi ramói, ogueroviapaite umi mba’e ojehuva’ekue mitãkuña’ípe, ha upévare oúkuri hendive oja’o heta porã ña Natípe: “Ağante ojehechau-kánendéve avei ha upépe ae regueroviáne. Upévako reikuaaséramo ha’e karai Pombéro", he’ijekoraka’e karai Noni. Ña Nati katu ombohovái chupe pukavy pa’ữme ha jahéi nungápe: "Nangána taita, umi mba’e niko ndaipóri. Japureínteko".


      Ohasa rire peteĩ jasy, karai Vito oñepyrû, karrétape, ogueroja Pirivevúi peve takuare’ẽ ohepyme’ẽ hağua. Ko tembiapópe ndaje oipurúmiva’ekue mokõi karréta, peteĩme oguerahákuri ysyry rembe’y peve ha upégui ombohasa ha ogueraha ambue karrétape. Ña Nati ndaje ndahekoreiséi ha oipytyvõségui iména ha imembýpe, ojupi karrétape, opikanea guéi tujakuéra, ha ogueraháma katu takuare’ẽ.


      Oğuahẽvo ysyry rembe’ýpe ohecha mboypýri ağuima ouhahina iména ha imemby ambue karréta reheve. Upémaramo ha omotenondesevégui tembiapo, omoĩkuri ijyvaguýpe takuare’ẽ aty ojejokuapáva ombohasahağuáicha ysyry, ha upe jave ohecha sapy’a upe kuimba’e’i hữ, ivai ha haguepáva, oñemyatymóiva ijykerete. Tuichaiterei jeko oñemondýi ha osapukái, omombopa takuare’ẽ ogueraháva ijyvaguýpe ha itavyraívaicha oho oñemombo iména Vito jyva ári. Vito ha imemby ndive oñemboja ysyry rembe’y peve ha ndojuhuvéima mba’eve.


      Oğuahẽvo hikuái itapymíme, Vito rembireko ohenói Tavípe ha mbarete porã oañuã ichupe ha kunu’ữ pa’ữme he’i ichupe: "Añetémbora’e upe remombe’uva’ekue chéve che memby, cheñyrõmina ikatúrõ". Upete guive ña Nati okyhyje ñepyrữ ha oguerovia aipo Pombéro ikatuha sapy’apy’a ojehechauka.


De: JAKAVERE YPYKUE (Asunción: Serie Ateneo de Lengua y Cultura Guarani, Edisa, 1989)
 
ooo000ooo
 
TRADUCCIÓN AL CASTELLANO
CUANDO EL POMBERO SE HIZO VER
Traducción libre del Dr. Tracy K. Lewis
 
     Mariscal López se llamaba un pueblito no muy lejos de Piribebuy. Allí dicen que vivía don Víctor con su señora, sus hijas, y sus hijos. Aunque vivían lejos de sus vecinos, tenían todo lo que necesitaban: chacra, animales, comida, y muchas cosas más. Todos gozaban de buena salud y tenían buen apetito.

      Después del mate, don Víctor siempre iba a la chacra con sus dos hijos mayores a trabajar. Doña Nati, su esposa, se quedaba preparando la comida, lavando ropa, cuidando a los niños, y limpiando la casa. Sólo a la hora de la siesta y de noche se encontraban todos juntos para comer o en la cocina (cerca del fuego). Víctor y Nati eran gente limpia y diligente. Procuraban criar a sus hijos según las enseñanzas de Jesucristo (para que siguieran el camino de Jesucristo). Probablemente por eso no creían en las historias que circulaban por ahí sobre el Pora, el Pombero y el Lobisón. Cuando escuchaban a los vecinos hablar de tales cosas, se hacían los sonsos, y no creían.


      Así por ejemplo, una vez, cuando doña Nati estaba por preparar la cena, se dio cuenta de que se le habían terminado los huevos (de gallina). Entonces llamó a su hija (adolescente) Tavi y le dijo que fuera a la casa de don Sele a comprar más. Esa casa (de don Sele) quedaba algo lejos de allí, y para llegar allí se tenía que cruzar un río.


      Era un atardecer oscuro y nublado, y parecía que se iba a venir una lluvia torrencial. Tavi se preparó para salir, y cuando estaba por irse, su mamá la amenazó diciéndole: "No te hagas la tonta y no se te ocurra volver aquí, por miedo, con las manos vacías. Te advierto que vas a recibir un gran castigo y, además, no vas a cenar".


      Tavi se encaminó de inmediato hacia la casa de don Sele. Poco después, a mitad de camino, alcanzó el río que tenía que pasar. Y cuando estaba por empezar el cruce, vio de pronto a un hombrecillo oscuro, feo y peludo, parecido a un mono, que se hamacaba en la orilla del río. Asustadísima, Tavi enseguida se dio vuelta para regresar a su casa. Pero a punto de llegar de nuevo allí, le vinieron a la memoria las palabras de su madre: "No se te ocurra volver con las manos vacías". Recordó que si llegaba sin los huevos sería castigada duramente. Pensando un momento, decidió irse otra vez hacia la casa de don Sele, pero por otro camino. También hizo una cruz con dos ramitas de un árbol, y rezó todas las oraciones que sabía. Sin embargo, al llegar al río, vio otra vez al hombrecillo, se espantó y salió corriendo.


      Llegó a su casa bañada en lágrimas, y se arrimó a su mamá para contarle lo que había visto. Doña Nati no le creyó nada y ahí mismo llamó a Kalo'i, el hermano mayor de Tavi, para decirle: "Vete rápido a la casa de don Sele, mi hijo, para comprar huevos, y no te me hagas el tonto". Antes que Kalo'i se fuera, se le acercó Tavi y le relató otra vez lo que había visto. Aun así, Kalo'i se fue y volvió con los huevos sin ver nada. Entonces doña Nati reprendió duro a Tavi, y echando mano a la escoba le castigó por haber mentido, y le mandó a la cama sin cenar.


      Tavi no podía dormir, y cada vez que cerraba los ojos, veía al hombrecillo feo. Se levantó enojada y fue a la casa de su abuelo para contarle lo acontecido. Don Noni creyó todo lo que le había pasado a la muchacha, y por eso la acompañó para darle un buen reto a doña Nati. "Ahora nomás se te mostrará (se te presentará) a ti también y sólo entonces lo vas a creer. Para que lo sepas, ése es el (señor) Pombero", le dijo don Noni. Pero Nati le contestó entre sonrisas: "Tonterías, abuelo, esas cosas no existen. Pura mentira".


      Después de un mes, don Víctor salió para Piribebuy en su carreta, cargando caña de azúcar para venderla y hacer algunas compras. En ese tipo de trabajo se usaban dos carretas, una para llegar al río y la otra para completar el viaje desde el otro lado. Doña Nati, para no estar sin hacer nada y porque quería ayudar a su esposo y a su hijo, subió a la carreta, guió a los bueyes (viejos), y llevó nomás la caña.


      Bueno, al llegar a la orilla (del río), vio al otro lado que se acercaban su esposo y su hijo con la otra carreta. Entonces, como quería adelantar el trabajo, puso bajo el brazo un (bulto) atado de caña para cruzar así el río. Fue entonces cuando vio de pronto al hombrecillo oscuro, feo y peludo, que se movía de un lado a otro. Se asustó, gritó, tiró toda la caña que llevaba bajo el brazo, y como enloquecida se tiró en los brazos de su marido Víctor. Con Víctor y su hijo se acercó entonces a la orilla, pero no encontraron nada.


      Al llegar ellos a su casa, Nati llamó a Tavi y la estrechó en un fuerte abrazo. Tiernamente le dijo: "Por lo visto era verdad lo que me contaste, mi hija. Perdóname si puedes". Desde entonces doña Nati empezó a temer al Pombero y cree que éste puede aparecer (hacerse ver) en cualquier momento.



EL LITERATO NORTEAMERICANO DR. TRACY K. LEWIS, EN LA UNINORTE DE LUQUE

$
0
0


EL LITERATO NORTEAMERICANO DR. TRACY K. LEWIS, EN LA UNINORTE DE LUQUE 
Leer original (hacer clic) en (http://lenguaguarani.blogspot.com/2013/09/el-literato-norteamericano-dr-tracy-k.html) 
Leer también en (http://dgaleanolivera.wordpress.com/el-literato-norteamericano-dr-tracy-k-lewis-en-la-uninorte-de-luque/)
 

                       El lunes 9 de setiembre de 2013, a las 16 horas, el hispanista norteamericano PROF.DR. TRACY K. LEWIS, considerado el mayor experto internacional en la Cultura del Paraguay; participó de un agradable e interesante conversatorio con los docentes y estudiantes de la UNIVERSIDAD DEL NORTE -Sede de la Ciudad de Luque (http://www.uninorte.edu.py/index.php/sedes/luque).

El Dr. Tracy K. Lewis durante su presentación en la Uninorte de Luque



                       Mbo’ehára ha temimbo’ekuéra UNINORTE, táva Luque-pegua, oñemongetákuri py’arorýpe Mbo’ehára Tracy K. Lewis ndive. Ha’e omombe’úkuri mba’éichapa oñembojañepyrûkuri ñane retâre ha mba’éichapa oñepyrûkuri ohapykueho ñande reko ha ñane Avañe’ê. Temimbo’ekuéra oporandúkuri chupe mba’éichapa ojapókuri oñe’ê haĝua Guaraníme ha ha’e he’íkuri ijeheguieténte oñepyrûhague oñemoarandu Guarani ñe’ême. Iporâ ja’e Mbo’ehára Lewis ohaiha avei heta ñe’êpoty Guaraníme. David Galeano Olivera,ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANIMotenondehára, oîkuri avei upépe ha ome’êkuri Mbo’ehára Lewis-pe, jopóirô, heta aranduka Guarani ñe’êguigua. Mbo’ehára David omombe’u avei Mbo’ehára Tracy K. Lewisombohasahague castellano-pe káso ñemombe’u hérava “Pombéro ojehechaukárôguare”, upéi omoherakuâva’ekue iñarandukápe Mbo’ehára Teresa Méndez-Faith.  



                       En su décima visita al Paraguay, del 9 al 13 de setiembre, el Dr. Lewis desarrollará una intensa actividad. Precisamente, el lunes 9 de setiembre, a las 19:30 horas, en el auditorio del Centro Cultural Paraguayo Americano, el Dr. Tracy K. Lewis presentó su poemario “Piel de latitudes”en versión trilingüe: inglés, castellano y Guarani. El calendario de actividades de este destacado intelectual puede visualizarse en el siguiente enlace (http://www.uninorte.edu.py/index.php/noticias/arte-y-cultura/item/el-mayor-experto-internacional-en-la-cultura-del-paraguay-en-asuncion). Vale la pena acotar el Dr. Lewis presentó en octubre de 2009 su anterior poemario “Desembocando en palabra”, también trilingüe: inglés, castellano y Guarani, del cual entresacamos el poema Avañe’ê.



David Galeano Olivera, Tracy K. Lewis ha Fabiola Meaurio


 
                        ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI rérape rome’ê ore aguyje Mbo’ehára Fabiola Meaurio Sanabria-pe orepepirûre roime haĝua Uninorte, Luque-pe, ko aty oîhaguépe Mbo’ehára Tracy K. Lewis.



                       Maitei horyvéva opavavépe



David Galeano Olivera

ATENEO Motenondehára




ooo000ooo



Leer KÁSO ÑEMOMBE’U “POMBÉRO OJEHECHAUKÁRÔGUARE” CON LA TRADUCCIÓN AL CASTELLANO DEL DR. TRACY K. LEWIS, en (http://cafehistoria.ning.com/profiles/blogs/pombero-ojehechaukaroguare)

 




ooo000ooo



Leer publicación anterior sobre Uninorte, en (http://cafehistoria.ning.com/profiles/blogs/el-guarani-en-simposio)


ÑE'ÊPAPÁRA: ROQUE JACINTO LOVERA

$
0
0
ÑE’ÊPAPÁRA (POETA) ROQUE JACINTO LOVERA
 
       Don Roque Jacinto Lovera, un poeta y estudioso de nuestra cultura e idioma Guarani, vive en el barrio asunceno de Vista Alegre. Allí, la Revista “Guarani Rayhupápe” del ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI lo visito y rodeado de sus nietos escuchó de él este relato:

       “Che chereñoiva’ekue Aka’ái, Compañía Arroyo Verde-pe, 16 jasypoapy (agosto) 1928-pe. Che sy héra Anunciación Lovera ha che ndaha’éi reconocido upévare namoîri che ru rerajoapy. Che akakuaákuri Ky’ỹindýpe, upépe aî 18 ary amboty peve. Upéi ajúkuri Paraguaýpe aike Escuela de Sanidad Militar-pe oiko peve chehegui aipo Idóneo Enfermero ha upe ára guive apyta Ejército Paraguayo-pe. Upeichahápe aime avei Revolución del 47-pe oñepyrû guive opa peve (…) Upéi, ahupytývo umi ary oñekotevêva, asê (aje-jubila) ha apyta ápe, che rógape, che pehênguekuéra ndive.

       Che mitâ’imi guive añe’ê Guarani che sy ndive, ni vení nde’iriva’ekue oreve castellano-pe, ha upéicha rupi añe’ê porâ Guaraníme ha upéikatu añehekombo’emimijey ñane Avañe’ême. Aike mbo’ehaópe ha aikuaa Decoud Larroza-pe ha ha’e chembo’e heta mba’e. Omanoite peve ahamiva’erâ hendápe ha heta roñomongetámi; ha’etevoíko ku mba’émbo… Guarani opyta reipa che akâme. Ha’ete ku chera’ârômava’ekuevoi oikóvo pe karai ikatuhaĝuáicha chembo’e pe Guarani. Ndarekói peteî kuatia’atâ pe ñemoarandu reheguare omanojepégui chehegui Decoud Larrosa. Ha’e he’iva’ekue chéve oñeme’êtaha chéve jepémo upéicha ndahupytyjepéi upe mba’e ha ahechakuaa avei naikotevêiha.

       Upéi ame’êjepi che yvyra’ỹimimi ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI-ygua ndive. Heta mba’e aikuaa: káso ñemombe’u, tembi’u ñanemba’éva, ha mba’éichapa ñande reko yma”.

       El ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI ha editado un libro de Roque Jacinto Lovera: “Ñane Retâygua yvotyty”. Entre sus creaciones hay  además una obra en dos tomos aún inédita, titulada “Avañe’ê apytu’û”.

(De la Revista “Guarani Rayhupápe” del ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI, dirigida por el Dr. Pedro Ernesto Escurra Franco)
 

 
ÑE’ÊPOTY VORE (FRAGMENTO POÉTICO)
“CHE REMBIASAKUE”
Ky’ỹindy táva oka
Tetâ arandu ryru
Arroyo ha ñu porâ
LomaPytâme ajuhu

Luikue ha Sanja
Tenda chevy’ahague
Torre Paso Jakarey
Moreno ha Tovatîngua

Mandu’ápe ahejáta
Ka’aguy ha ysyrýpe
Akaray Yguasúpe
Monday ha’e Parana

Paso Romero ha Laura
Juanita ha'e Cadena
Ka’aguýre oñemíva
Peême amombe’umíta

Chemandu’a porâite
Ho’árôguare che ryvy
Huguypami ahecha
Inimbépe opivoite

Ipýgui omosâingo
Ombokacha mbeguemi
To’apa mba’e ky’a
Hi’âme opytava’ekue

Ña’ême ombojahu
Ytaku vevúi porâme
Ha oikytî ipuru’â
Ha tuicha oñapytî

Omokâ ao potîme
Mamáme ombohasa
Ohupi omoñe’ê
Imemby kuimba’emi

Mombyrýgui ahecha
Hi’ânte ahupimi
Mamá ipochyeterei
Ndoipotái ni ahetû

Mombyrýgui ahecha
Apokosemínte hese
Che ryvy mitâ’imi
Ahupise ahechami

Mamá katu ipochy
He’i ojeharutaha
Hasê jepy’apymi
Añandu ipytuhê

Apoko iñapisusûre
Ikua’imi ojekuaa
Iñakârague porâ
Kamba ra’y pire

Michîmi guive ahupi
Che jyva ári okakuaa
Amoñe’êva ahetûmba
Ha che aguara Astete

Che ryvy ipahague
Hevi rehe opoñýva
Ha che amopininita
Jahechápa ndoguatái

Yvyku’íre opoñýva
Ky’águi iparapáva
Opivoite otyryrýva
Yvyraguýre opovyvy

Yvýre oñembosaráiva
Ha’e ni naikasôi
Heko porâva mitâ
Ndaipóri ha’eichagua

Peteî ko’ême oguata
Hetyma kangy’imi
Rasáko heko porâ
Nahasêi ni michîmi

Oguata oñanireíva
Ryguasu ra’y omuña
Omondýi ryguasu kuru
Ha hese opereréva

Omuñáva kure ra’y
Óga guýpe ndopytái
Ñanandýre ohose
Ha’eñomínte oikose

Ynambúicha ikañyse
Omuñáva ryguasúpe
Kure ra’y kavarápe
Sarambíko ojapóva

Pya’éko imbarete
Mávapiko oimo’â
Omondýima ryguasu
Ha orojáma ka’ay

Ikatupyrýma ryvýto
Opo’o nokambuvéima
Ha ojuhúva ho’u
Tembi’u ogapegua

Mandi’o, avati maimbe
Manduvi ha mbokaja
Rora kyra, kavure
Hû’itî ha perera

Okaru locro rykue
Mbaipy ha vori kesu
So’o apu’a, jukysy
Chipa guasu ha rora

Avati maimbe, pirekái
Kiveve, rora kamby
Chipa’i, mandi’o chyryry
Te de naranja rogue

Chipa’i, kure mbaipy
Hû’itî typyraty
Jukysy ha mandi’o
Hendive kamby he’ê

Ho’ukuaáma yva
Guavira, yvapurû
Arasa, mbokaja aju
Yvahái, ñangapiry

Merô, sandia aju
Sa’yju pytâ asýva
Pakuri, aratiku ñu
Ha aratiku ka’aguy

Oiko porâ che ryvy
Pyhareve kamby aku
Opoíma kambirégui
Opáma ichupe kambu

Opo’óma che ryvy
Ha hatâma oguata
Omondekuaáma kasô
Oñepyrûma oñe’ê

Pya’éko okakuaáva
Ko mitâ chapî’imi
Ha’eñóntema opipi
Ha avei oñemopotî

Ajépa ikatupyry
Ko mitâ kuehe guare
Mávapiko toimo’â
Rasáko oñe’êkuaa

Rehechárô omba’apo
Ykuápe oho y reka
Hy’akuápe ogueroja
Omyenyhê kambuchi

Kuarahy oiko mboyve
Omboty vaka ra’y
Korápe oñapytî
Ko’êrô toñeñami

Pyharevete opu’ârô
Omboty vaka para
Mamáme oñami haĝua
Kamby rambosaĝua

Ombyapéma chavurro
Kokuépe oho haĝua
Ogueraha rambosaĝua
Terere ruparâmi

Oipe’a avatiky
Omondoro mandi’o
Vuruháka renyhê
Oguerúvo hi’upyrâ

Ha’evéva che ryvy
Kokuépe ou ha oho
Tuguái po’íma otira
Mandyju omono’ô

Mitâ’i iñakâhatâva
Ndoikuaáiva kane’ô
Pytûmbýramo ha’e
Oguapy oñembo’e

Trompo omopyryrỹi
Balita oñembosarái
Cuartita ha kora’i
Ijasu ha ikuâvori

Pyhare iñakâhatâ irû
Ógape tenyhêtéva
Koréko pyharekue
Ñañandýre oha’â

Pandorgaomboveve
Yvytu porâ jave
Ka’aru ha pyhareve
Luis-kuére oje'oipa

Golpeñandu karu
Ñembosarái ymaguare
Paresenones, maravichu
Omombe’u pyharekue

Ysypo ári opopóva
Mávapa yvatevéva
Kuñáva ha kuimba’e
Oha’âva oñondive

Ituichavéma che ryvy
Oñembiso orendive
Kuñáva ha kuimba’e
Angu’áre rojerepa

Oime ombojeguakáva
Oturuñe’ê ha okay’úva
Angu’a rembe hyapúva
Ñaimo’â música pu

Ára guasu oĝuahêvo
Ára santo oje’eha
Rehendu ápe ha pépe
Oiko ñembiso jegua

Avati omongu’íva
Ha oîma ombovevéva
Ha avati mboguaha
Yrupême omboveve

Kuñataî ha mitâ
Tatakua ojatapýva
Miércoles santoko’ê
Chipakuéra ojypáma

Ára guasu oĝuahêvo
Ndaiporivéima tie’ỹ
Tupâo ha ñembo’épe
Ñambohasa arete

Ndaipóri oguata hatâva
Kavaju ári ojupíva
Ha mitâ isarakíva
Ndojehechái mamove

Ára santo javeve
Ndaipóri juru tie’ỹ
Oñemboki ha oka’úva
Pyhare ha arakue

Jueves, viérnes santo
Maymáva ni ndokarúi
Rombo’aje arete
Tupânói ha ñembo’e

Ñesûháme ñembo’épe
Rohova’erâ rotupâitû
Ñandejára ha kurusúpe
Rojaivy ha rohetû

Pyharérô ndojekéi
Ñembo’e ha purahéipe
Maymáva oreko’êmba
Rombo’ajévo Tupâ

Opa rire aretekue
Rohóma jepe’ava
Roikojey mba’apópe
Rojapo haĝua tata

ÑE'ÊPAPÁRA: ROQUE JACINTO LOVERA

$
0
0
ÑE’ÊPAPÁRA (POETA) ROQUE JACINTO LOVERA
 
       Don Roque Jacinto Lovera, un poeta y estudioso de nuestra cultura e idioma Guarani, vive en el barrio asunceno de Vista Alegre. Allí, la Revista “Guarani Rayhupápe” del ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI lo visito y rodeado de sus nietos escuchó de él este relato:

       “Che chereñoiva’ekue Aka’ái, Compañía Arroyo Verde-pe, 16 jasypoapy (agosto) 1928-pe. Che sy héra Anunciación Lovera ha che ndaha’éi reconocido upévare namoîri che ru rerajoapy. Che akakuaákuri Ky’ỹindýpe, upépe aî 18 ary amboty peve. Upéi ajúkuri Paraguaýpe aike Escuela de Sanidad Militar-pe oiko peve chehegui aipo Idóneo Enfermero ha upe ára guive apyta Ejército Paraguayo-pe. Upeichahápe aime avei Revolución del 47-pe oñepyrû guive opa peve (…) Upéi, ahupytývo umi ary oñekotevêva, asê (aje-jubila) ha apyta ápe, che rógape, che pehênguekuéra ndive.

       Che mitâ’imi guive añe’ê Guarani che sy ndive, ni vení nde’iriva’ekue oreve castellano-pe, ha upéicha rupi añe’ê porâ Guaraníme ha upéikatu añehekombo’emimijey ñane Avañe’ême. Aike mbo’ehaópe ha aikuaa Decoud Larroza-pe ha ha’e chembo’e heta mba’e. Omanoite peve ahamiva’erâ hendápe ha heta roñomongetámi; ha’etevoíko ku mba’émbo… Guarani opyta reipa che akâme. Ha’ete ku chera’ârômava’ekuevoi oikóvo pe karai ikatuhaĝuáicha chembo’e pe Guarani. Ndarekói peteî kuatia’atâ pe ñemoarandu reheguare omanojepégui chehegui Decoud Larrosa. Ha’e he’iva’ekue chéve oñeme’êtaha chéve jepémo upéicha ndahupytyjepéi upe mba’e ha ahechakuaa avei naikotevêiha.

       Upéi ame’êjepi che yvyra’ỹimimi ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI-ygua ndive. Heta mba’e aikuaa: káso ñemombe’u, tembi’u ñanemba’éva, ha mba’éichapa ñande reko yma”.

       El ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI ha editado un libro de Roque Jacinto Lovera: “Ñane Retâygua yvotyty”. Entre sus creaciones hay  además una obra en dos tomos aún inédita, titulada “Avañe’ê apytu’û”.

(De la Revista “Guarani Rayhupápe” del ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI, dirigida por el Dr. Pedro Ernesto Escurra Franco)
 

 
ÑE’ÊPOTY VORE (FRAGMENTO POÉTICO)
“CHE REMBIASAKUE”
Ky’ỹindy táva oka
Tetâ arandu ryru
Arroyo ha ñu porâ
LomaPytâme ajuhu

Luikue ha Sanja
Tenda chevy’ahague
Torre Paso Jakarey
Moreno ha Tovatîngua

Mandu’ápe ahejáta
Ka’aguy ha ysyrýpe
Akaray Yguasúpe
Monday ha’e Parana

Paso Romero ha Laura
Juanita ha'e Cadena
Ka’aguýre oñemíva
Peême amombe’umíta

Chemandu’a porâite
Ho’árôguare che ryvy
Huguypami ahecha
Inimbépe opivoite

Ipýgui omosâingo
Ombokacha mbeguemi
To’apa mba’e ky’a
Hi’âme opytava’ekue

Ña’ême ombojahu
Ytaku vevúi porâme
Ha oikytî ipuru’â
Ha tuicha oñapytî

Omokâ ao potîme
Mamáme ombohasa
Ohupi omoñe’ê
Imemby kuimba’emi

Mombyrýgui ahecha
Hi’ânte ahupimi
Mamá ipochyeterei
Ndoipotái ni ahetû

Mombyrýgui ahecha
Apokosemínte hese
Che ryvy mitâ’imi
Ahupise ahechami

Mamá katu ipochy
He’i ojeharutaha
Hasê jepy’apymi
Añandu ipytuhê

Apoko iñapisusûre
Ikua’imi ojekuaa
Iñakârague porâ
Kamba ra’y pire

Michîmi guive ahupi
Che jyva ári okakuaa
Amoñe’êva ahetûmba
Ha che aguara Astete

Che ryvy ipahague
Hevi rehe opoñýva
Ha che amopininita
Jahechápa ndoguatái

Yvyku’íre opoñýva
Ky’águi iparapáva
Opivoite otyryrýva
Yvyraguýre opovyvy

Yvýre oñembosaráiva
Ha’e ni naikasôi
Heko porâva mitâ
Ndaipóri ha’eichagua

Peteî ko’ême oguata
Hetyma kangy’imi
Rasáko heko porâ
Nahasêi ni michîmi

Oguata oñanireíva
Ryguasu ra’y omuña
Omondýi ryguasu kuru
Ha hese opereréva

Omuñáva kure ra’y
Óga guýpe ndopytái
Ñanandýre ohose
Ha’eñomínte oikose

Ynambúicha ikañyse
Omuñáva ryguasúpe
Kure ra’y kavarápe
Sarambíko ojapóva

Pya’éko imbarete
Mávapiko oimo’â
Omondýima ryguasu
Ha orojáma ka’ay

Ikatupyrýma ryvýto
Opo’o nokambuvéima
Ha ojuhúva ho’u
Tembi’u ogapegua

Mandi’o, avati maimbe
Manduvi ha mbokaja
Rora kyra, kavure
Hû’itî ha perera

Okaru locro rykue
Mbaipy ha vori kesu
So’o apu’a, jukysy
Chipa guasu ha rora

Avati maimbe, pirekái
Kiveve, rora kamby
Chipa’i, mandi’o chyryry
Te de naranja rogue

Chipa’i, kure mbaipy
Hû’itî typyraty
Jukysy ha mandi’o
Hendive kamby he’ê

Ho’ukuaáma yva
Guavira, yvapurû
Arasa, mbokaja aju
Yvahái, ñangapiry

Merô, sandia aju
Sa’yju pytâ asýva
Pakuri, aratiku ñu
Ha aratiku ka’aguy

Oiko porâ che ryvy
Pyhareve kamby aku
Opoíma kambirégui
Opáma ichupe kambu

Opo’óma che ryvy
Ha hatâma oguata
Omondekuaáma kasô
Oñepyrûma oñe’ê

Pya’éko okakuaáva
Ko mitâ chapî’imi
Ha’eñóntema opipi
Ha avei oñemopotî

Ajépa ikatupyry
Ko mitâ kuehe guare
Mávapiko toimo’â
Rasáko oñe’êkuaa

Rehechárô omba’apo
Ykuápe oho y reka
Hy’akuápe ogueroja
Omyenyhê kambuchi

Kuarahy oiko mboyve
Omboty vaka ra’y
Korápe oñapytî
Ko’êrô toñeñami

Pyharevete opu’ârô
Omboty vaka para
Mamáme oñami haĝua
Kamby rambosaĝua

Ombyapéma chavurro
Kokuépe oho haĝua
Ogueraha rambosaĝua
Terere ruparâmi

Oipe’a avatiky
Omondoro mandi’o
Vuruháka renyhê
Oguerúvo hi’upyrâ

Ha’evéva che ryvy
Kokuépe ou ha oho
Tuguái po’íma otira
Mandyju omono’ô

Mitâ’i iñakâhatâva
Ndoikuaáiva kane’ô
Pytûmbýramo ha’e
Oguapy oñembo’e

Trompo omopyryrỹi
Balita oñembosarái
Cuartita ha kora’i
Ijasu ha ikuâvori

Pyhare iñakâhatâ irû
Ógape tenyhêtéva
Koréko pyharekue
Ñañandýre oha’â

Pandorgaomboveve
Yvytu porâ jave
Ka’aru ha pyhareve
Luis-kuére oje'oipa

Golpeñandu karu
Ñembosarái ymaguare
Paresenones, maravichu
Omombe’u pyharekue

Ysypo ári opopóva
Mávapa yvatevéva
Kuñáva ha kuimba’e
Oha’âva oñondive

Ituichavéma che ryvy
Oñembiso orendive
Kuñáva ha kuimba’e
Angu’áre rojerepa

Oime ombojeguakáva
Oturuñe’ê ha okay’úva
Angu’a rembe hyapúva
Ñaimo’â música pu

Ára guasu oĝuahêvo
Ára santo oje’eha
Rehendu ápe ha pépe
Oiko ñembiso jegua

Avati omongu’íva
Ha oîma ombovevéva
Ha avati mboguaha
Yrupême omboveve

Kuñataî ha mitâ
Tatakua ojatapýva
Miércoles santoko’ê
Chipakuéra ojypáma

Ára guasu oĝuahêvo
Ndaiporivéima tie’ỹ
Tupâo ha ñembo’épe
Ñambohasa arete

Ndaipóri oguata hatâva
Kavaju ári ojupíva
Ha mitâ isarakíva
Ndojehechái mamove

Ára santo javeve
Ndaipóri juru tie’ỹ
Oñemboki ha oka’úva
Pyhare ha arakue

Jueves, viérnes santo
Maymáva ni ndokarúi
Rombo’aje arete
Tupânói ha ñembo’e

Ñesûháme ñembo’épe
Rohova’erâ rotupâitû
Ñandejára ha kurusúpe
Rojaivy ha rohetû

Pyharérô ndojekéi
Ñembo’e ha purahéipe
Maymáva oreko’êmba
Rombo’ajévo Tupâ

Opa rire aretekue
Rohóma jepe’ava
Roikojey mba’apópe
Rojapo haĝua tata

ÑE'ÊPAPÁRA: ROQUE JACINTO LOVERA

$
0
0
ÑE’ÊPAPÁRA (POETA) ROQUE JACINTO LOVERA
 
       Don Roque Jacinto Lovera, un poeta y estudioso de nuestra cultura e idioma Guarani, vive en el barrio asunceno de Vista Alegre. Allí, la Revista “Guarani Rayhupápe” del ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI lo visito y rodeado de sus nietos escuchó de él este relato:

       “Che chereñoiva’ekue Aka’ái, Compañía Arroyo Verde-pe, 16 jasypoapy (agosto) 1928-pe. Che sy héra Anunciación Lovera ha che ndaha’éi reconocido upévare namoîri che ru rerajoapy. Che akakuaákuri Ky’ỹindýpe, upépe aî 18 ary amboty peve. Upéi ajúkuri Paraguaýpe aike Escuela de Sanidad Militar-pe oiko peve chehegui aipo Idóneo Enfermero ha upe ára guive apyta Ejército Paraguayo-pe. Upeichahápe aime avei Revolución del 47-pe oñepyrû guive opa peve (…) Upéi, ahupytývo umi ary oñekotevêva, asê (aje-jubila) ha apyta ápe, che rógape, che pehênguekuéra ndive.

       Che mitâ’imi guive añe’ê Guarani che sy ndive, ni vení nde’iriva’ekue oreve castellano-pe, ha upéicha rupi añe’ê porâ Guaraníme ha upéikatu añehekombo’emimijey ñane Avañe’ême. Aike mbo’ehaópe ha aikuaa Decoud Larroza-pe ha ha’e chembo’e heta mba’e. Omanoite peve ahamiva’erâ hendápe ha heta roñomongetámi; ha’etevoíko ku mba’émbo… Guarani opyta reipa che akâme. Ha’ete ku chera’ârômava’ekuevoi oikóvo pe karai ikatuhaĝuáicha chembo’e pe Guarani. Ndarekói peteî kuatia’atâ pe ñemoarandu reheguare omanojepégui chehegui Decoud Larrosa. Ha’e he’iva’ekue chéve oñeme’êtaha chéve jepémo upéicha ndahupytyjepéi upe mba’e ha ahechakuaa avei naikotevêiha.

       Upéi ame’êjepi che yvyra’ỹimimi ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI-ygua ndive. Heta mba’e aikuaa: káso ñemombe’u, tembi’u ñanemba’éva, ha mba’éichapa ñande reko yma”.

       El ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI ha editado un libro de Roque Jacinto Lovera: “Ñane Retâygua yvotyty”. Entre sus creaciones hay  además una obra en dos tomos aún inédita, titulada “Avañe’ê apytu’û”.

(De la Revista “Guarani Rayhupápe” del ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI, dirigida por el Dr. Pedro Ernesto Escurra Franco)
 

 
ÑE’ÊPOTY VORE (FRAGMENTO POÉTICO)
“CHE REMBIASAKUE”
Ky’ỹindy táva oka
Tetâ arandu ryru
Arroyo ha ñu porâ
LomaPytâme ajuhu

Luikue ha Sanja
Tenda chevy’ahague
Torre Paso Jakarey
Moreno ha Tovatîngua

Mandu’ápe ahejáta
Ka’aguy ha ysyrýpe
Akaray Yguasúpe
Monday ha’e Parana

Paso Romero ha Laura
Juanita ha'e Cadena
Ka’aguýre oñemíva
Peême amombe’umíta

Chemandu’a porâite
Ho’árôguare che ryvy
Huguypami ahecha
Inimbépe opivoite

Ipýgui omosâingo
Ombokacha mbeguemi
To’apa mba’e ky’a
Hi’âme opytava’ekue

Ña’ême ombojahu
Ytaku vevúi porâme
Ha oikytî ipuru’â
Ha tuicha oñapytî

Omokâ ao potîme
Mamáme ombohasa
Ohupi omoñe’ê
Imemby kuimba’emi

Mombyrýgui ahecha
Hi’ânte ahupimi
Mamá ipochyeterei
Ndoipotái ni ahetû

Mombyrýgui ahecha
Apokosemínte hese
Che ryvy mitâ’imi
Ahupise ahechami

Mamá katu ipochy
He’i ojeharutaha
Hasê jepy’apymi
Añandu ipytuhê

Apoko iñapisusûre
Ikua’imi ojekuaa
Iñakârague porâ
Kamba ra’y pire

Michîmi guive ahupi
Che jyva ári okakuaa
Amoñe’êva ahetûmba
Ha che aguara Astete

Che ryvy ipahague
Hevi rehe opoñýva
Ha che amopininita
Jahechápa ndoguatái

Yvyku’íre opoñýva
Ky’águi iparapáva
Opivoite otyryrýva
Yvyraguýre opovyvy

Yvýre oñembosaráiva
Ha’e ni naikasôi
Heko porâva mitâ
Ndaipóri ha’eichagua

Peteî ko’ême oguata
Hetyma kangy’imi
Rasáko heko porâ
Nahasêi ni michîmi

Oguata oñanireíva
Ryguasu ra’y omuña
Omondýi ryguasu kuru
Ha hese opereréva

Omuñáva kure ra’y
Óga guýpe ndopytái
Ñanandýre ohose
Ha’eñomínte oikose

Ynambúicha ikañyse
Omuñáva ryguasúpe
Kure ra’y kavarápe
Sarambíko ojapóva

Pya’éko imbarete
Mávapiko oimo’â
Omondýima ryguasu
Ha orojáma ka’ay

Ikatupyrýma ryvýto
Opo’o nokambuvéima
Ha ojuhúva ho’u
Tembi’u ogapegua

Mandi’o, avati maimbe
Manduvi ha mbokaja
Rora kyra, kavure
Hû’itî ha perera

Okaru locro rykue
Mbaipy ha vori kesu
So’o apu’a, jukysy
Chipa guasu ha rora

Avati maimbe, pirekái
Kiveve, rora kamby
Chipa’i, mandi’o chyryry
Te de naranja rogue

Chipa’i, kure mbaipy
Hû’itî typyraty
Jukysy ha mandi’o
Hendive kamby he’ê

Ho’ukuaáma yva
Guavira, yvapurû
Arasa, mbokaja aju
Yvahái, ñangapiry

Merô, sandia aju
Sa’yju pytâ asýva
Pakuri, aratiku ñu
Ha aratiku ka’aguy

Oiko porâ che ryvy
Pyhareve kamby aku
Opoíma kambirégui
Opáma ichupe kambu

Opo’óma che ryvy
Ha hatâma oguata
Omondekuaáma kasô
Oñepyrûma oñe’ê

Pya’éko okakuaáva
Ko mitâ chapî’imi
Ha’eñóntema opipi
Ha avei oñemopotî

Ajépa ikatupyry
Ko mitâ kuehe guare
Mávapiko toimo’â
Rasáko oñe’êkuaa

Rehechárô omba’apo
Ykuápe oho y reka
Hy’akuápe ogueroja
Omyenyhê kambuchi

Kuarahy oiko mboyve
Omboty vaka ra’y
Korápe oñapytî
Ko’êrô toñeñami

Pyharevete opu’ârô
Omboty vaka para
Mamáme oñami haĝua
Kamby rambosaĝua

Ombyapéma chavurro
Kokuépe oho haĝua
Ogueraha rambosaĝua
Terere ruparâmi

Oipe’a avatiky
Omondoro mandi’o
Vuruháka renyhê
Oguerúvo hi’upyrâ

Ha’evéva che ryvy
Kokuépe ou ha oho
Tuguái po’íma otira
Mandyju omono’ô

Mitâ’i iñakâhatâva
Ndoikuaáiva kane’ô
Pytûmbýramo ha’e
Oguapy oñembo’e

Trompo omopyryrỹi
Balita oñembosarái
Cuartita ha kora’i
Ijasu ha ikuâvori

Pyhare iñakâhatâ irû
Ógape tenyhêtéva
Koréko pyharekue
Ñañandýre oha’â

Pandorgaomboveve
Yvytu porâ jave
Ka’aru ha pyhareve
Luis-kuére oje'oipa

Golpeñandu karu
Ñembosarái ymaguare
Paresenones, maravichu
Omombe’u pyharekue

Ysypo ári opopóva
Mávapa yvatevéva
Kuñáva ha kuimba’e
Oha’âva oñondive

Ituichavéma che ryvy
Oñembiso orendive
Kuñáva ha kuimba’e
Angu’áre rojerepa

Oime ombojeguakáva
Oturuñe’ê ha okay’úva
Angu’a rembe hyapúva
Ñaimo’â música pu

Ára guasu oĝuahêvo
Ára santo oje’eha
Rehendu ápe ha pépe
Oiko ñembiso jegua

Avati omongu’íva
Ha oîma ombovevéva
Ha avati mboguaha
Yrupême omboveve

Kuñataî ha mitâ
Tatakua ojatapýva
Miércoles santoko’ê
Chipakuéra ojypáma

Ára guasu oĝuahêvo
Ndaiporivéima tie’ỹ
Tupâo ha ñembo’épe
Ñambohasa arete

Ndaipóri oguata hatâva
Kavaju ári ojupíva
Ha mitâ isarakíva
Ndojehechái mamove

Ára santo javeve
Ndaipóri juru tie’ỹ
Oñemboki ha oka’úva
Pyhare ha arakue

Jueves, viérnes santo
Maymáva ni ndokarúi
Rombo’aje arete
Tupânói ha ñembo’e

Ñesûháme ñembo’épe
Rohova’erâ rotupâitû
Ñandejára ha kurusúpe
Rojaivy ha rohetû

Pyharérô ndojekéi
Ñembo’e ha purahéipe
Maymáva oreko’êmba
Rombo’ajévo Tupâ

Opa rire aretekue
Rohóma jepe’ava
Roikojey mba’apópe
Rojapo haĝua tata

ÑE'ÊPAPÁRA: ROQUE JACINTO LOVERA

$
0
0
ÑE’ÊPAPÁRA (POETA) ROQUE JACINTO LOVERA
 
       Don Roque Jacinto Lovera, un poeta y estudioso de nuestra cultura e idioma Guarani, vive en el barrio asunceno de Vista Alegre. Allí, la Revista “Guarani Rayhupápe” del ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI lo visito y rodeado de sus nietos escuchó de él este relato:

       “Che chereñoiva’ekue Aka’ái, Compañía Arroyo Verde-pe, 16 jasypoapy (agosto) 1928-pe. Che sy héra Anunciación Lovera ha che ndaha’éi reconocido upévare namoîri che ru rerajoapy. Che akakuaákuri Ky’ỹindýpe, upépe aî 18 ary amboty peve. Upéi ajúkuri Paraguaýpe aike Escuela de Sanidad Militar-pe oiko peve chehegui aipo Idóneo Enfermero ha upe ára guive apyta Ejército Paraguayo-pe. Upeichahápe aime avei Revolución del 47-pe oñepyrû guive opa peve (…) Upéi, ahupytývo umi ary oñekotevêva, asê (aje-jubila) ha apyta ápe, che rógape, che pehênguekuéra ndive.

       Che mitâ’imi guive añe’ê Guarani che sy ndive, ni vení nde’iriva’ekue oreve castellano-pe, ha upéicha rupi añe’ê porâ Guaraníme ha upéikatu añehekombo’emimijey ñane Avañe’ême. Aike mbo’ehaópe ha aikuaa Decoud Larroza-pe ha ha’e chembo’e heta mba’e. Omanoite peve ahamiva’erâ hendápe ha heta roñomongetámi; ha’etevoíko ku mba’émbo… Guarani opyta reipa che akâme. Ha’ete ku chera’ârômava’ekuevoi oikóvo pe karai ikatuhaĝuáicha chembo’e pe Guarani. Ndarekói peteî kuatia’atâ pe ñemoarandu reheguare omanojepégui chehegui Decoud Larrosa. Ha’e he’iva’ekue chéve oñeme’êtaha chéve jepémo upéicha ndahupytyjepéi upe mba’e ha ahechakuaa avei naikotevêiha.

       Upéi ame’êjepi che yvyra’ỹimimi ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI-ygua ndive. Heta mba’e aikuaa: káso ñemombe’u, tembi’u ñanemba’éva, ha mba’éichapa ñande reko yma”.

       El ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI ha editado un libro de Roque Jacinto Lovera: “Ñane Retâygua yvotyty”. Entre sus creaciones hay  además una obra en dos tomos aún inédita, titulada “Avañe’ê apytu’û”.

(De la Revista “Guarani Rayhupápe” del ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI, dirigida por el Dr. Pedro Ernesto Escurra Franco)
 

 
ÑE’ÊPOTY VORE (FRAGMENTO POÉTICO)
“CHE REMBIASAKUE”
Ky’ỹindy táva oka
Tetâ arandu ryru
Arroyo ha ñu porâ
LomaPytâme ajuhu

Luikue ha Sanja
Tenda chevy’ahague
Torre Paso Jakarey
Moreno ha Tovatîngua

Mandu’ápe ahejáta
Ka’aguy ha ysyrýpe
Akaray Yguasúpe
Monday ha’e Parana

Paso Romero ha Laura
Juanita ha'e Cadena
Ka’aguýre oñemíva
Peême amombe’umíta

Chemandu’a porâite
Ho’árôguare che ryvy
Huguypami ahecha
Inimbépe opivoite

Ipýgui omosâingo
Ombokacha mbeguemi
To’apa mba’e ky’a
Hi’âme opytava’ekue

Ña’ême ombojahu
Ytaku vevúi porâme
Ha oikytî ipuru’â
Ha tuicha oñapytî

Omokâ ao potîme
Mamáme ombohasa
Ohupi omoñe’ê
Imemby kuimba’emi

Mombyrýgui ahecha
Hi’ânte ahupimi
Mamá ipochyeterei
Ndoipotái ni ahetû

Mombyrýgui ahecha
Apokosemínte hese
Che ryvy mitâ’imi
Ahupise ahechami

Mamá katu ipochy
He’i ojeharutaha
Hasê jepy’apymi
Añandu ipytuhê

Apoko iñapisusûre
Ikua’imi ojekuaa
Iñakârague porâ
Kamba ra’y pire

Michîmi guive ahupi
Che jyva ári okakuaa
Amoñe’êva ahetûmba
Ha che aguara Astete

Che ryvy ipahague
Hevi rehe opoñýva
Ha che amopininita
Jahechápa ndoguatái

Yvyku’íre opoñýva
Ky’águi iparapáva
Opivoite otyryrýva
Yvyraguýre opovyvy

Yvýre oñembosaráiva
Ha’e ni naikasôi
Heko porâva mitâ
Ndaipóri ha’eichagua

Peteî ko’ême oguata
Hetyma kangy’imi
Rasáko heko porâ
Nahasêi ni michîmi

Oguata oñanireíva
Ryguasu ra’y omuña
Omondýi ryguasu kuru
Ha hese opereréva

Omuñáva kure ra’y
Óga guýpe ndopytái
Ñanandýre ohose
Ha’eñomínte oikose

Ynambúicha ikañyse
Omuñáva ryguasúpe
Kure ra’y kavarápe
Sarambíko ojapóva

Pya’éko imbarete
Mávapiko oimo’â
Omondýima ryguasu
Ha orojáma ka’ay

Ikatupyrýma ryvýto
Opo’o nokambuvéima
Ha ojuhúva ho’u
Tembi’u ogapegua

Mandi’o, avati maimbe
Manduvi ha mbokaja
Rora kyra, kavure
Hû’itî ha perera

Okaru locro rykue
Mbaipy ha vori kesu
So’o apu’a, jukysy
Chipa guasu ha rora

Avati maimbe, pirekái
Kiveve, rora kamby
Chipa’i, mandi’o chyryry
Te de naranja rogue

Chipa’i, kure mbaipy
Hû’itî typyraty
Jukysy ha mandi’o
Hendive kamby he’ê

Ho’ukuaáma yva
Guavira, yvapurû
Arasa, mbokaja aju
Yvahái, ñangapiry

Merô, sandia aju
Sa’yju pytâ asýva
Pakuri, aratiku ñu
Ha aratiku ka’aguy

Oiko porâ che ryvy
Pyhareve kamby aku
Opoíma kambirégui
Opáma ichupe kambu

Opo’óma che ryvy
Ha hatâma oguata
Omondekuaáma kasô
Oñepyrûma oñe’ê

Pya’éko okakuaáva
Ko mitâ chapî’imi
Ha’eñóntema opipi
Ha avei oñemopotî

Ajépa ikatupyry
Ko mitâ kuehe guare
Mávapiko toimo’â
Rasáko oñe’êkuaa

Rehechárô omba’apo
Ykuápe oho y reka
Hy’akuápe ogueroja
Omyenyhê kambuchi

Kuarahy oiko mboyve
Omboty vaka ra’y
Korápe oñapytî
Ko’êrô toñeñami

Pyharevete opu’ârô
Omboty vaka para
Mamáme oñami haĝua
Kamby rambosaĝua

Ombyapéma chavurro
Kokuépe oho haĝua
Ogueraha rambosaĝua
Terere ruparâmi

Oipe’a avatiky
Omondoro mandi’o
Vuruháka renyhê
Oguerúvo hi’upyrâ

Ha’evéva che ryvy
Kokuépe ou ha oho
Tuguái po’íma otira
Mandyju omono’ô

Mitâ’i iñakâhatâva
Ndoikuaáiva kane’ô
Pytûmbýramo ha’e
Oguapy oñembo’e

Trompo omopyryrỹi
Balita oñembosarái
Cuartita ha kora’i
Ijasu ha ikuâvori

Pyhare iñakâhatâ irû
Ógape tenyhêtéva
Koréko pyharekue
Ñañandýre oha’â

Pandorgaomboveve
Yvytu porâ jave
Ka’aru ha pyhareve
Luis-kuére oje'oipa

Golpeñandu karu
Ñembosarái ymaguare
Paresenones, maravichu
Omombe’u pyharekue

Ysypo ári opopóva
Mávapa yvatevéva
Kuñáva ha kuimba’e
Oha’âva oñondive

Ituichavéma che ryvy
Oñembiso orendive
Kuñáva ha kuimba’e
Angu’áre rojerepa

Oime ombojeguakáva
Oturuñe’ê ha okay’úva
Angu’a rembe hyapúva
Ñaimo’â música pu

Ára guasu oĝuahêvo
Ára santo oje’eha
Rehendu ápe ha pépe
Oiko ñembiso jegua

Avati omongu’íva
Ha oîma ombovevéva
Ha avati mboguaha
Yrupême omboveve

Kuñataî ha mitâ
Tatakua ojatapýva
Miércoles santoko’ê
Chipakuéra ojypáma

Ára guasu oĝuahêvo
Ndaiporivéima tie’ỹ
Tupâo ha ñembo’épe
Ñambohasa arete

Ndaipóri oguata hatâva
Kavaju ári ojupíva
Ha mitâ isarakíva
Ndojehechái mamove

Ára santo javeve
Ndaipóri juru tie’ỹ
Oñemboki ha oka’úva
Pyhare ha arakue

Jueves, viérnes santo
Maymáva ni ndokarúi
Rombo’aje arete
Tupânói ha ñembo’e

Ñesûháme ñembo’épe
Rohova’erâ rotupâitû
Ñandejára ha kurusúpe
Rojaivy ha rohetû

Pyharérô ndojekéi
Ñembo’e ha purahéipe
Maymáva oreko’êmba
Rombo’ajévo Tupâ

Opa rire aretekue
Rohóma jepe’ava
Roikojey mba’apópe
Rojapo haĝua tata

ÑE'ÊPAPÁRA: ROQUE JACINTO LOVERA

$
0
0
ÑE’ÊPAPÁRA (POETA) ROQUE JACINTO LOVERA
 
       Don Roque Jacinto Lovera, un poeta y estudioso de nuestra cultura e idioma Guarani, vive en el barrio asunceno de Vista Alegre. Allí, la Revista “Guarani Rayhupápe” del ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI lo visito y rodeado de sus nietos escuchó de él este relato:

       “Che chereñoiva’ekue Aka’ái, Compañía Arroyo Verde-pe, 16 jasypoapy (agosto) 1928-pe. Che sy héra Anunciación Lovera ha che ndaha’éi reconocido upévare namoîri che ru rerajoapy. Che akakuaákuri Ky’ỹindýpe, upépe aî 18 ary amboty peve. Upéi ajúkuri Paraguaýpe aike Escuela de Sanidad Militar-pe oiko peve chehegui aipo Idóneo Enfermero ha upe ára guive apyta Ejército Paraguayo-pe. Upeichahápe aime avei Revolución del 47-pe oñepyrû guive opa peve (…) Upéi, ahupytývo umi ary oñekotevêva, asê (aje-jubila) ha apyta ápe, che rógape, che pehênguekuéra ndive.

       Che mitâ’imi guive añe’ê Guarani che sy ndive, ni vení nde’iriva’ekue oreve castellano-pe, ha upéicha rupi añe’ê porâ Guaraníme ha upéikatu añehekombo’emimijey ñane Avañe’ême. Aike mbo’ehaópe ha aikuaa Decoud Larroza-pe ha ha’e chembo’e heta mba’e. Omanoite peve ahamiva’erâ hendápe ha heta roñomongetámi; ha’etevoíko ku mba’émbo… Guarani opyta reipa che akâme. Ha’ete ku chera’ârômava’ekuevoi oikóvo pe karai ikatuhaĝuáicha chembo’e pe Guarani. Ndarekói peteî kuatia’atâ pe ñemoarandu reheguare omanojepégui chehegui Decoud Larrosa. Ha’e he’iva’ekue chéve oñeme’êtaha chéve jepémo upéicha ndahupytyjepéi upe mba’e ha ahechakuaa avei naikotevêiha.

       Upéi ame’êjepi che yvyra’ỹimimi ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI-ygua ndive. Heta mba’e aikuaa: káso ñemombe’u, tembi’u ñanemba’éva, ha mba’éichapa ñande reko yma”.

       El ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI ha editado un libro de Roque Jacinto Lovera: “Ñane Retâygua yvotyty”. Entre sus creaciones hay  además una obra en dos tomos aún inédita, titulada “Avañe’ê apytu’û”.

(De la Revista “Guarani Rayhupápe” del ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI, dirigida por el Dr. Pedro Ernesto Escurra Franco)

ÑE’ÊPOTY VORE (FRAGMENTO POÉTICO)
“CHE REMBIASAKUE”
Ky’ỹindy táva oka
Tetâ arandu ryru
Arroyo ha ñu porâ
LomaPytâme ajuhu

Luikue ha Sanja
Tenda chevy’ahague
Torre Paso Jakarey
Moreno ha Tovatîngua

Mandu’ápe ahejáta
Ka’aguy ha ysyrýpe
Akaray Yguasúpe
Monday ha’e Parana

Paso Romero ha Laura
Juanita ha'e Cadena
Ka’aguýre oñemíva
Peême amombe’umíta

Chemandu’a porâite
Ho’árôguare che ryvy
Huguypami ahecha
Inimbépe opivoite

Ipýgui omosâingo
Ombokacha mbeguemi
To’apa mba’e ky’a
Hi’âme opytava’ekue

Ña’ême ombojahu
Ytaku vevúi porâme
Ha oikytî ipuru’â
Ha tuicha oñapytî

Omokâ ao potîme
Mamáme ombohasa
Ohupi omoñe’ê
Imemby kuimba’emi

Mombyrýgui ahecha
Hi’ânte ahupimi
Mamá ipochyeterei
Ndoipotái ni ahetû

Mombyrýgui ahecha
Apokosemínte hese
Che ryvy mitâ’imi
Ahupise ahechami

Mamá katu ipochy
He’i ojeharutaha
Hasê jepy’apymi
Añandu ipytuhê

Apoko iñapisusûre
Ikua’imi ojekuaa
Iñakârague porâ
Kamba ra’y pire

Michîmi guive ahupi
Che jyva ári okakuaa
Amoñe’êva ahetûmba
Ha che aguara Astete

Che ryvy ipahague
Hevi rehe opoñýva
Ha che amopininita
Jahechápa ndoguatái

Yvyku’íre opoñýva
Ky’águi iparapáva
Opivoite otyryrýva
Yvyraguýre opovyvy

Yvýre oñembosaráiva
Ha’e ni naikasôi
Heko porâva mitâ
Ndaipóri ha’eichagua

Peteî ko’ême oguata
Hetyma kangy’imi
Rasáko heko porâ
Nahasêi ni michîmi

Oguata oñanireíva
Ryguasu ra’y omuña
Omondýi ryguasu kuru
Ha hese opereréva

Omuñáva kure ra’y
Óga guýpe ndopytái
Ñanandýre ohose
Ha’eñomínte oikose

Ynambúicha ikañyse
Omuñáva ryguasúpe
Kure ra’y kavarápe
Sarambíko ojapóva

Pya’éko imbarete
Mávapiko oimo’â
Omondýima ryguasu
Ha orojáma ka’ay

Ikatupyrýma ryvýto
Opo’o nokambuvéima
Ha ojuhúva ho’u
Tembi’u ogapegua

Mandi’o, avati maimbe
Manduvi ha mbokaja
Rora kyra, kavure
Hû’itî ha perera

Okaru locro rykue
Mbaipy ha vori kesu
So’o apu’a, jukysy
Chipa guasu ha rora

Avati maimbe, pirekái
Kiveve, rora kamby
Chipa’i, mandi’o chyryry
Te de naranja rogue

Chipa’i, kure mbaipy
Hû’itî typyraty
Jukysy ha mandi’o
Hendive kamby he’ê

Ho’ukuaáma yva
Guavira, yvapurû
Arasa, mbokaja aju
Yvahái, ñangapiry

Merô, sandia aju
Sa’yju pytâ asýva
Pakuri, aratiku ñu
Ha aratiku ka’aguy

Oiko porâ che ryvy
Pyhareve kamby aku
Opoíma kambirégui
Opáma ichupe kambu

Opo’óma che ryvy
Ha hatâma oguata
Omondekuaáma kasô
Oñepyrûma oñe’ê

Pya’éko okakuaáva
Ko mitâ chapî’imi
Ha’eñóntema opipi
Ha avei oñemopotî

Ajépa ikatupyry
Ko mitâ kuehe guare
Mávapiko toimo’â
Rasáko oñe’êkuaa

Rehechárô omba’apo
Ykuápe oho y reka
Hy’akuápe ogueroja
Omyenyhê kambuchi

Kuarahy oiko mboyve
Omboty vaka ra’y
Korápe oñapytî
Ko’êrô toñeñami

Pyharevete opu’ârô
Omboty vaka para
Mamáme oñami haĝua
Kamby rambosaĝua

Ombyapéma chavurro
Kokuépe oho haĝua
Ogueraha rambosaĝua
Terere ruparâmi

Oipe’a avatiky
Omondoro mandi’o
Vuruháka renyhê
Oguerúvo hi’upyrâ

Ha’evéva che ryvy
Kokuépe ou ha oho
Tuguái po’íma otira
Mandyju omono’ô

Mitâ’i iñakâhatâva
Ndoikuaáiva kane’ô
Pytûmbýramo ha’e
Oguapy oñembo’e

Trompo omopyryrỹi
Balita oñembosarái
Cuartita ha kora’i
Ijasu ha ikuâvori

Pyhare iñakâhatâ irû
Ógape tenyhêtéva
Koréko pyharekue
Ñañandýre oha’â

Pandorgaomboveve
Yvytu porâ jave
Ka’aru ha pyhareve
Luis-kuére oje'oipa

Golpeñandu karu
Ñembosarái ymaguare
Paresenones, maravichu
Omombe’u pyharekue

Ysypo ári opopóva
Mávapa yvatevéva
Kuñáva ha kuimba’e
Oha’âva oñondive

Ituichavéma che ryvy
Oñembiso orendive
Kuñáva ha kuimba’e
Angu’áre rojerepa

Oime ombojeguakáva
Oturuñe’ê ha okay’úva
Angu’a rembe hyapúva
Ñaimo’â música pu

Ára guasu oĝuahêvo
Ára santo oje’eha
Rehendu ápe ha pépe
Oiko ñembiso jegua

Avati omongu’íva
Ha oîma ombovevéva
Ha avati mboguaha
Yrupême omboveve

Kuñataî ha mitâ
Tatakua ojatapýva
Miércoles santoko’ê
Chipakuéra ojypáma

Ára guasu oĝuahêvo
Ndaiporivéima tie’ỹ
Tupâo ha ñembo’épe
Ñambohasa arete

Ndaipóri oguata hatâva
Kavaju ári ojupíva
Ha mitâ isarakíva
Ndojehechái mamove

Ára santo javeve
Ndaipóri juru tie’ỹ
Oñemboki ha oka’úva
Pyhare ha arakue

Jueves, viérnes santo
Maymáva ni ndokarúi
Rombo’aje arete
Tupânói ha ñembo’e

Ñesûháme ñembo’épe
Rohova’erâ rotupâitû
Ñandejára ha kurusúpe
Rojaivy ha rohetû

Pyharérô ndojekéi
Ñembo’e ha purahéipe
Maymáva oreko’êmba
Rombo’ajévo Tupâ

Opa rire aretekue
Rohóma jepe’ava
Roikojey mba’apópe
Rojapo haĝua tata

ÑE'ÊPAPÁRA: ROQUE JACINTO LOVERA

$
0
0
ÑE’ÊPAPÁRA (POETA) ROQUE JACINTO LOVERA
         Don Roque Jacinto Lovera, un poeta y estudioso de nuestra cultura e idioma Guarani, vive en el barrio asunceno de Vista Alegre. Allí, la Revista “Guarani Rayhupápe” del ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI lo visito y rodeado de sus nietos escuchó de él este relato:

       “Che chereñoiva’ekue Aka’ái, Compañía Arroyo Verde-pe, 16 jasypoapy (agosto) 1928-pe. Che sy héra Anunciación Lovera ha che ndaha’éi reconocido upévare namoîri che ru rerajoapy. Che akakuaákuri Ky’ỹindýpe, upépe aî 18 ary amboty peve. Upéi ajúkuri Paraguaýpe aike Escuela de Sanidad Militar-pe oiko peve chehegui aipo Idóneo Enfermero ha upe ára guive apyta Ejército Paraguayo-pe. Upeichahápe aime avei Revolución del 47-pe oñepyrû guive opa peve (…) Upéi, ahupytývo umi ary oñekotevêva, asê (aje-jubila) ha apyta ápe, che rógape, che pehênguekuéra ndive.

       Che mitâ’imi guive añe’ê Guarani che sy ndive, ni vení nde’iriva’ekue oreve castellano-pe, ha upéicha rupi añe’ê porâ Guaraníme ha upéikatu añehekombo’emimijey ñane Avañe’ême. Aike mbo’ehaópe ha aikuaa Decoud Larroza-pe ha ha’e chembo’e heta mba’e. Omanoite peve ahamiva’erâ hendápe ha heta roñomongetámi; ha’etevoíko ku mba’émbo… Guarani opyta reipa che akâme. Ha’ete ku chera’ârômava’ekuevoi oikóvo pe karai ikatuhaĝuáicha chembo’e pe Guarani. Ndarekói peteî kuatia’atâ pe ñemoarandu reheguare omanojepégui chehegui Decoud Larrosa. Ha’e he’iva’ekue chéve oñeme’êtaha chéve jepémo upéicha ndahupytyjepéi upe mba’e ha ahechakuaa avei naikotevêiha.

       Upéi ame’êjepi che yvyra’ỹimimi ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI-ygua ndive. Heta mba’e aikuaa: káso ñemombe’u, tembi’u ñanemba’éva, ha mba’éichapa ñande reko yma”.

       El ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI ha editado un libro de Roque Jacinto Lovera: “Ñane Retâygua yvotyty”. Entre sus creaciones hay  además una obra en dos tomos aún inédita, titulada “Avañe’ê apytu’û”.

(De la Revista “Guarani Rayhupápe” del ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI, dirigida por el Dr. Pedro Ernesto Escurra Franco)

ÑE’ÊPOTY VORE (FRAGMENTO POÉTICO)
“CHE REMBIASAKUE”
Ky’ỹindy táva oka
Tetâ arandu ryru
Arroyo ha ñu porâ
LomaPytâme ajuhu

Luikue ha Sanja
Tenda chevy’ahague
Torre Paso Jakarey
Moreno ha Tovatîngua

Mandu’ápe ahejáta
Ka’aguy ha ysyrýpe
Akaray Yguasúpe
Monday ha’e Parana

Paso Romero ha Laura
Juanita ha'e Cadena
Ka’aguýre oñemíva
Peême amombe’umíta

Chemandu’a porâite
Ho’árôguare che ryvy
Huguypami ahecha
Inimbépe opivoite

Ipýgui omosâingo
Ombokacha mbeguemi
To’apa mba’e ky’a
Hi’âme opytava’ekue

Ña’ême ombojahu
Ytaku vevúi porâme
Ha oikytî ipuru’â
Ha tuicha oñapytî

Omokâ ao potîme
Mamáme ombohasa
Ohupi omoñe’ê
Imemby kuimba’emi

Mombyrýgui ahecha
Hi’ânte ahupimi
Mamá ipochyeterei
Ndoipotái ni ahetû

Mombyrýgui ahecha
Apokosemínte hese
Che ryvy mitâ’imi
Ahupise ahechami

Mamá katu ipochy
He’i ojeharutaha
Hasê jepy’apymi
Añandu ipytuhê

Apoko iñapisusûre
Ikua’imi ojekuaa
Iñakârague porâ
Kamba ra’y pire

Michîmi guive ahupi
Che jyva ári okakuaa
Amoñe’êva ahetûmba
Ha che aguara Astete

Che ryvy ipahague
Hevi rehe opoñýva
Ha che amopininita
Jahechápa ndoguatái

Yvyku’íre opoñýva
Ky’águi iparapáva
Opivoite otyryrýva
Yvyraguýre opovyvy

Yvýre oñembosaráiva
Ha’e ni naikasôi
Heko porâva mitâ
Ndaipóri ha’eichagua

Peteî ko’ême oguata
Hetyma kangy’imi
Rasáko heko porâ
Nahasêi ni michîmi

Oguata oñanireíva
Ryguasu ra’y omuña
Omondýi ryguasu kuru
Ha hese opereréva

Omuñáva kure ra’y
Óga guýpe ndopytái
Ñanandýre ohose
Ha’eñomínte oikose

Ynambúicha ikañyse
Omuñáva ryguasúpe
Kure ra’y kavarápe
Sarambíko ojapóva

Pya’éko imbarete
Mávapiko oimo’â
Omondýima ryguasu
Ha orojáma ka’ay

Ikatupyrýma ryvýto
Opo’o nokambuvéima
Ha ojuhúva ho’u
Tembi’u ogapegua

Mandi’o, avati maimbe
Manduvi ha mbokaja
Rora kyra, kavure
Hû’itî ha perera

Okaru locro rykue
Mbaipy ha vori kesu
So’o apu’a, jukysy
Chipa guasu ha rora

Avati maimbe, pirekái
Kiveve, rora kamby
Chipa’i, mandi’o chyryry
Te de naranja rogue

Chipa’i, kure mbaipy
Hû’itî typyraty
Jukysy ha mandi’o
Hendive kamby he’ê

Ho’ukuaáma yva
Guavira, yvapurû
Arasa, mbokaja aju
Yvahái, ñangapiry

Merô, sandia aju
Sa’yju pytâ asýva
Pakuri, aratiku ñu
Ha aratiku ka’aguy

Oiko porâ che ryvy
Pyhareve kamby aku
Opoíma kambirégui
Opáma ichupe kambu

Opo’óma che ryvy
Ha hatâma oguata
Omondekuaáma kasô
Oñepyrûma oñe’ê

Pya’éko okakuaáva
Ko mitâ chapî’imi
Ha’eñóntema opipi
Ha avei oñemopotî

Ajépa ikatupyry
Ko mitâ kuehe guare
Mávapiko toimo’â
Rasáko oñe’êkuaa

Rehechárô omba’apo
Ykuápe oho y reka
Hy’akuápe ogueroja
Omyenyhê kambuchi

Kuarahy oiko mboyve
Omboty vaka ra’y
Korápe oñapytî
Ko’êrô toñeñami

Pyharevete opu’ârô
Omboty vaka para
Mamáme oñami haĝua
Kamby rambosaĝua

Ombyapéma chavurro
Kokuépe oho haĝua
Ogueraha rambosaĝua
Terere ruparâmi

Oipe’a avatiky
Omondoro mandi’o
Vuruháka renyhê
Oguerúvo hi’upyrâ

Ha’evéva che ryvy
Kokuépe ou ha oho
Tuguái po’íma otira
Mandyju omono’ô

Mitâ’i iñakâhatâva
Ndoikuaáiva kane’ô
Pytûmbýramo ha’e
Oguapy oñembo’e

Trompo omopyryrỹi
Balita oñembosarái
Cuartita ha kora’i
Ijasu ha ikuâvori

Pyhare iñakâhatâ irû
Ógape tenyhêtéva
Koréko pyharekue
Ñañandýre oha’â

Pandorgaomboveve
Yvytu porâ jave
Ka’aru ha pyhareve
Luis-kuére oje'oipa

Golpeñandu karu
Ñembosarái ymaguare
Paresenones, maravichu
Omombe’u pyharekue

Ysypo ári opopóva
Mávapa yvatevéva
Kuñáva ha kuimba’e
Oha’âva oñondive

Ituichavéma che ryvy
Oñembiso orendive
Kuñáva ha kuimba’e
Angu’áre rojerepa

Oime ombojeguakáva
Oturuñe’ê ha okay’úva
Angu’a rembe hyapúva
Ñaimo’â música pu

Ára guasu oĝuahêvo
Ára santo oje’eha
Rehendu ápe ha pépe
Oiko ñembiso jegua

Avati omongu’íva
Ha oîma ombovevéva
Ha avati mboguaha
Yrupême omboveve

Kuñataî ha mitâ
Tatakua ojatapýva
Miércoles santoko’ê
Chipakuéra ojypáma

Ára guasu oĝuahêvo
Ndaiporivéima tie’ỹ
Tupâo ha ñembo’épe
Ñambohasa arete

Ndaipóri oguata hatâva
Kavaju ári ojupíva
Ha mitâ isarakíva
Ndojehechái mamove

Ára santo javeve
Ndaipóri juru tie’ỹ
Oñemboki ha oka’úva
Pyhare ha arakue

Jueves, viérnes santo
Maymáva ni ndokarúi
Rombo’aje arete
Tupânói ha ñembo’e

Ñesûháme ñembo’épe
Rohova’erâ rotupâitû
Ñandejára ha kurusúpe
Rojaivy ha rohetû

Pyharérô ndojekéi
Ñembo’e ha purahéipe
Maymáva oreko’êmba
Rombo’ajévo Tupâ


Opa rire aretekue
Rohóma jepe’ava
Roikojey mba’apópe
Rojapo haĝua tata


JOSÉ EDUVIGIS DÍAZ: KURUPA'YTY ÑORAIRÔ MOTENONDEHÁRA

$
0
0
JOSÉ EDUVIGIS DÍAZ: KURUPA’YTY ÑORAIRÔ MOTENONDEHÁRA
Ohai:David Galeano Olivera

José Eduvigis Díaz Vera nació en la ciudad de Piraju, ubicada en el Departamento de Paraguari, República del Paraguay; el día 17 de octubre del año 1833. Su padre fue don Juan Andrés Díaz y su madre doña Dolores Vera. José Eduvigis Díaz Veraniko heñoi’akue táva Pirajúpe, oîva tetâpehê Paraguari, Paraguay retâme; ára 17 jasypa ary 1833-pe. Itúva herava’ekue Juan Andrés Díaz ya isýkatu hera’akue Dolores Vera.

José Eduvigis Díaz (foto de Abc color)

En el año 1852 ingresó a la milicia y luego de diez años ya integraba el batallón de la Policía. Díaz fue el organizador del Batallón 40. Asimismo, José Eduvigis Díaz fue la cabeza de una de las más memorables batallas de la Guerra Grande, la de Kurupa’yty, dirigida por él y que causó una de las peores derrotas de las fuerzas aliadas, el día 22 de setiembre de 1866.Ary 1852-pe oikékuri guarini atýpe ha pa ary rire oîmakuri Tahachi atýpe. Díaz omoheñoi’akue Batallón 40. Upéicha avei, José Eduvigis Díaz niko pe mburuvicha omoakâva’ekue ñane retâme pe ñorairô tuichavéva oikova’ekue Ñorairô Guasúpe, opytáva mandu’arâme ha hérava Kurupa’yty, ha’etevoi omotenondeva’ekue ha omonáva yvýre umi mbohapyve tetâ guarini aty ojeityva’ekue ñande ári, ára 22 jasyporandy ary 1866-pe.

 Batalla de Kurupa'yty (foto de Wikipedia)

José Eduvigis Díaz participó también de las batallas de Corrales, Estero Bellaco, Tujutî (donde comandó el gran operativo contra el campamento aliado), Boquerón y Sauce, aunque su mayor y recordada labor fue en Kurupa’yty. José Eduvigis Díazoñorairôjepékuri Corrales, Estero Bellaco, Tujutî (omotenondehaguépe pe ñemongu’e tuichaite ojejapova’ekue oñembohováivo mbohapyve tetâ ñande’aho’ívape), Boquerón ha Sauce-pe, jepémo pe hembiapo tuichavéva ha opytáva mandu’arâme oikókuri Kurupa’ytýpe.

           José Eduvigis Díaz falleció cuatro meses después de la batalla de Kurupa’yty tras cumplir una arriesgada orden que el dio el Mariscal Francisco Solano López, a raíz de ello le amputaron la pierna. Fue ascendido a General una hora antes de su muerte, en Paso Puku, el día 7 de febrero del año 1867. Posteriormente, sus restos fueron depositados en una urna en el Panteón Nacional de los Héroes, en el año 1939. José Eduvigis Díazomanókuri irundy jasy Kurupa’yty ñorairô rire ojapo rire peteî tembijerure ijetu’úva ome’ê’akue chupe Mburuvichapavê Francisco Solano López ha upéva rupi oñekytîva’ekue chugui hetyma peteî. Oiko chugui Mburuvichavete peteî aravo omano mboyve, Paso Pukúpe, ára 7 jasykôi ary 1867-pe. Upe rire, ary 1939-pe, itanimbukue oñembohyrúva peteî japepópe oñemohendákuri Ñane Retâ Rekoverapýva Rógape.

EXCURSIÓN ENFERMERÍA 2º 1ª - 2013

$
0
0
EXCURSIÓN ENFERMERÍA 2º 1ª - 2013 

  
Con la finalidad de aplicar contenidos del Programa de la CÁTEDRA DE ANTROPOLOGÍA; los estudiantes del SEGUNDO CURSO, PRIMERA SECCIÓN, DE LA CARRERA DE ENFERMERÍA DEL INSTITUTO DR. ANDRÉS BARBERO UNA y el Profesor de dicha Cátedra, David Galeano Olivera; acordaron realizar un VIAJE DE ESTUDIOSel sábado 21 de setiembre de 2013. La salida se aprovechó para apreciarlos elementos naturales (serranías, cursos de agua, vegetación, animales, etc) y las manifestaciones socio culturales (artesanía, construcciones, costumbres, la cultura urbana y rural; herencia social, aprendizaje de la cultura y adaptación al medio ambiente y social; sociedad, instituciones: educativas, religiosas, económicas; el proceso de socialización, etc).





El punto de encuentro para la partida fue el Instituto Dr. Andrés Barbero UNA, ese sábado, a las 6:00 horas; que también fue el punto de llegada a las 18:00 horas.



El recorrido abarcó las siguientes ciudades: San Lorenzo, Kapiata, J. Augusto Saldívar, Ita, Jaguarón, Paraguari, Pirivevúi, Ka’akupe, Tovatî, Atyra, Altos, Loma Grande, Nueva Colombia, Emboscada, Limpio (Piquete-kue), Luque y San Lorenzo.



       Heta mba’e porâ ohechákuri temimbo’ekuéra. Péicha, oguatákuri yno’ô jerére, táva Itápe. Ojupíkuri Jaguarôyvyty. Okaru’imíkuri Paraguarípe. Oguejýkuri ha omomorâ hikuái ychororo oîva Mbatovi, Paraguarípe. Ojupijey ambue yvyty oîva táva Tovatîme. Upépe avei ohecha ha omomorâ hikuái tembiapojegua: ñanduti, aopo’i, ta’ânga yvyra ha ambue. Loma Grande-pe katu omomorâ hikuái tenda omanohaguépe José Félix Estigarribia, oguata ysyry rembe’ýre ha oñembosarai’imíkuri. Emboscada-pe ohecha hikuái aipo piramide-kuéra. Piquete-kuépe katu omomorâ y Paraguay ha ojupíkuri ygaratápe. Ipahápe, Limpio-pe, ohejákuri hi’upyrâ ha aomimi ñande Ypykuérape oîva tasyópe; upégui ojevy hikuái táva San Lorenzo-pe, IABrovái, oñesêhaguégui.


IAB - SAN LORENZO



ITA






JAGUARÓN











PARAGUARI










MBATOVI













TOVATÎ





















LOMA GRANDE



















EMBOSCADA









PIQUETE-KUE











LIMPIO - SOLIDARIDAD CON EL HOSPITAL INDÍGENA












70 NUEVOS LICENCIADOS Y MAGÍSTERES EGRESARON DEL ATENEO, EN SU 28 ANIVERSARIO

$
0
0


REPÚBLICA DEL PARAGUAY

ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI

GUARANI, MERCOSUR ÑE’Ê TEETE

70 NUEVOS LICENCIADOS Y MAGÍSTERES EGRESARON DEL ATENEO, EN SU 28 ANIVERSARIO 
Leer original (hacer clic) en (http://lenguaguarani.blogspot.com/2013/09/70-nuevos-licenciados-y-magisteres.html)
 
El lunes 23 de setiembre de 2013, a las 16:00 horas, el ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI, realizó el ACTO DE COLACIÓN DE LOS NUEVOS LICENCIADOS EN LENGUA GUARANI, LICENCIADOS EN ANTROPOLOGÍA CULTURAL GUARANI Y PARAGUAYA Y MAGÍSTERES EN LENGUA Y CULTURA GUARANI. La ceremonia tuvo lugar en la Sede Central del ATENEO, Guarani Róga, ubicada en Julia Miranda Cueto 1721 e/ Ytororô y R.I. 3 Corrales (Zona Sur, Fernando de la Mora) y fue presidida por el Prof.Dr. David Galeano Olivera, Director General del ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI. En carácter de invitado especiale participó el Prof.Dr. Rafael Ruíz Gaona, en representación del Viceministerio de Educación Superior MEC.





Ko aty oñeñepyrûkuri ojepurahéivo Ñane Retâ Purahéi Guasu, upéi Mbo’ehára Pablino Gómez he’íkuri peteî ñe’êpoty, upéva rire oñeme’ê kuatia’atâ opaite omohu’âva’ekuépe ha ipahápe oñe’êkuri Tembikuaajára David Galeano Olivera, ha’éva ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI Motenondehára Guasu, ojeruréva maymávape ñamomba’eguasu, ñamombareteve ha ñañangareko haĝua, ko’ê ko’êre, ñane Avañe’êre ha jajepytaso haĝua hesehápe oikotevê jave ñanderehe. Imandu’a ATENEOombotyha 28 ary ha heñoihague 23 jasyporundy ary 1985-pe ha upe guive ko’aĝaite peve hetaiterei mba’éma ojapohague ñane ñe’ê Guarani rayhupápe.



Heta tapicha ijatýkuri Guarani Rógape ohecharamóvo ko aty guasuete oñeme’êhaguépe 70 kuatia’atâ mbo’ekuaahára ha mbo’erekokuaahára pyahúpe, oñemoaranduva’ekue ñane retâ tuichakue javeve. Ko atýpe oî oñehekombo’eva’ekue Táva Guasu Paraguay (Asunción-Santísima-ygua), Concepción (Horqueta-ygua), San Pedro (Santa Rosa del Aguaray, General Aquino, Jataity del Norte ha Kapi’ivarygua), Ka’aguasu(Ka’aguasu, Raúl Arsenio Oviedo ha Campo 9-ygua), Ka’asapa (Jutygua),Itapúa (Hohenau, San Pedro del Parana ha General Artigas-ygua), Misiones (San Juan Bautista-ygua), Paraguari(Paraguari ha Ky’ŷindygua), Alto Parana(Ciudad del Este ha Itaipyteygua), Central(Mariano Roque Alonso, San Lorenzo ha Villeta-ygua) ha Ñe’êmbukúpe (Pilar-ygua).



Ko atýpe oîkuri ko’â sâmbyhyháraATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANImegua: Zulma Beatriz Trinidad Zarza (San Estanislao), Porfiria Orrego Invernizzi (Paraguari ha Pirivevúi), Pedro Ernesto Escurra Franco (Pedro Juan Caballero), Selva Concepción Acosta Gallardo (Asunción-Centro), Irene Estela Segovia de Villamayor (Asunción-Santísima Trinidad), Anibal Duarte (Santa Rosa del Aguaray), Juan Félix González (Jataity del Norte), Mirian Acosta de Ortíz (Ita), Sabina Núñez (J. Augusto Saldívar), Elvira Ferreira (Atyra) ha Angel Martínez Gaona (Kapì’ivary).



El ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI es una entidad jurídica, autónoma, civil, progresista, con carácter científico-cultural; reconocida por la Ley 2574, como institución de educación superior, con autonomía y rango universitario, encargada de cultivar y difundir la Lengua y Cultura Guarani. El ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI desarrolla Cursos de Lengua Guarani y actividades de promoción cultural en 100 Distritos de los Departamentos de Concepción, San Pedro, Cordillera, Guaira, Ka’aguasu, Ka’asapa, Itapúa, Misiones, Paraguari, Alto Parana, Central, Ñe’êmbuku, Amambay, Kanindeju, Presidente Hayes y Boquerón. Asimismo, el ATENEO tiene Regionalesen Argentina, Brasil, España, EE.UU e Italia.



Maitei horyvéva opavavépe



David Galeano Olivera,

ATENEO Motenondehára








 Mbo'ekuaahára ha Mbo'erekokuaahára omohu'âva'ekue iñemoarandu ATENEO-pe (23-09-2013)

Regional Juty (Ka'asapa)

Regional Corrientes-Capital (Argentina)

Regional Horqueta (Concepción)

Regional Jataity del Norte (San Pedro)

Regional Paraguari - El Lic. Ramón Retamozo es el Presidente de la Junta Departamental de Paraguari

La Mg. Pablina Patricia Díaz junto al Mg. Pablino Gómez, la Dra. Zulma Trinidad, la Mg. Selva Acosta y David Galeano Olivera

Regional San Lorenzo (Central)

Regional Santa Rosa del Aguaray (San Pedro)

Regional Santísima Trinidad (Asunción)

Regional Villeta (Central)

Tkj Pedro Ernesto Escurra Franco oisâmbyhýkuri aty guasu
ooo000ooo
NOTA REMITIDA POR LA SEÑORA MINISTRA SECRETARIA DE POLÍTICAS LINGÜÍSTICAS, PROF.MG. LADISLAA ALCARAZ DE SILVERO, EN REFERENCIA A LOS 28 AÑOS DEL ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI

 ooo000ooo

 

ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI OMBOTY 28 ARY

Péina ko 23 jasyporundy ary 2013-pe, ñane ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANIomboty 28 ary.


Hetaiterei mba'e niko ojehu ko'â 28 ary pukukue javeve.


Hetaiterei mba'e jajapókuri Guarani rayhupápe.


ATENEO rembiapo niko ojepyso ñane retâ tuichakue javeve ha ambue tetâ rupi (Argentina, Brasil, Estados Unidos, España ha Italia) avei.


Haimete 23.494mbo'ehára (profesores)osêma ATENEO-gui. Péicha avei, 3.320 mbo'ekuaahára Guarani ñe'ême (licenciados en Lengua Guarani); 108 mbo’ekuaaháraGuarani ha Paraguay Reko Avakuaatýpe (licenciados en Antropología Cultural Guarani y Paraguaya); 139 Mbo'erekokuaahára(magísteres) ha 53 Tembikuaajára(doctores) Guarani ñe'ê ha rekópe; ha 53 Katupyre Guarani ñe’ê’apokuaápe (especialistas en terminología Guarani).


Iporâ avei ñamombe'u, 80.000 rasami rupi oî tapicha omohu'âva'ekue Guarani ñe'ê mbo'esyry kuaa'ypy (curso básico de Lengua Guarani) ha 250.000tapicha ojapojepékuri opaichagua mbo'esyry katupyryrâ(congresos, talleres, jornadas, etc de capacitación).


ATENEOojepytaso mbarete MEC renondépe ha he'i "MEC anive remboyke Guaraníme" ha ojerure ára ha ára oñemombareteve haĝua tekombo'e ha opaite mba'épe.


ATENEO omyasâi ko'ê ko'êre ñane Avañe'ê ñandutípe (internet).


ATENEOomoheñói ha omombarete Vikipetâ (Wikipedia Guarani).




El lunes 23 de setiembre de 2013, el ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANIcumplió 28 años de vida caracterizada por una sostenida, tenaz, organizada y fecunda labor, sobre todo en la formación de recursos humanos para la enseñanza del idioma Guarani. El ATENEOcuenta con 100 Regionales en el Paraguay; y varias Regionales en la Argentina (Buenos Aires, Rosario, Entre Ríos, Ytûsâingo, Itatî, Corrientes-Capital y Bella Vista, Posadas y Garupa); Brasil (Foz de Yguasu y Sâo Paulo); Estados Unidos (Washington DC); España (Barcelona) e Italia(Bari Bari).


Además de la constante labor de formación docente; el ATENEOtuvo y tiene una importante presencia en la promoción y difusión del Guarani a través de internet (varios blogs, redes sociales: facebook, twitter, etc; Wikipedia Guarani y otros); como asimismo mediante la realización de actividades culturales como: 1)EL Congreso Nacional de Lengua Guarani (realizado cada dos años); 2)El Congreso "La Lengua y Cultura Guarani en el Mercosur" (realizado cada dos años); 3)El Festival del País; 4)Agosto, Mes del Idioma Guarani; 5)El Seminario Nacional sobre Análisis del Bilinguismo Paraguayo; 6)La Semana del Indígena; 7)El Concurso Nacional de Káso Ñemombe'u; 8)La Semana de los Káso Ñemombe'u y 9)El Concurso de Obras Teatrales "Rudi Torga".


El ATENEO tuvo una destacadísima labor en el reconocimiento del Guarani como Lengua Oficial del Paraguay en la Constitución Nacional del año 1992; también solicitó a las Naciones Unidas, en 1991, el reconocimiento del Guarani como parte del Patrimonio Cultural de la Humanidad. Por otra parte, el ATENEO desarrolló una incansable labor a favor del reconocimiento del Guarani como Idioma Oficial del Mercosur; lo mismo que, en la promulgación de la Ley de Lenguas en el año 2010, que también permitió la creación de la Academia de Lengua Guarani.


ooo000ooo
 

 Leer anterior Acto de Graduación de doctores, magísteres y licenciados en Lengua Guarani (19-03-13), en (http://cafehistoria.ning.com/profiles/blogs/326-nuevos-licenciados-mag-steres-y-doctores-egresaron-del-ateneo) 


  

ANIBAL LUGO - MITÂ MBORIAHU

CHARLA SOBRE EL GUARANI Y LA IDIOSINCRASIA DEL PARAGUAYO, EN EL ROTARY CLUB ASUNCIÓN CATEDRAL

$
0
0
REPÚBLICA DEL PARAGUAY
ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI
GUARANI, MERCOSUR ÑE’Ê TEETE

CHARLA SOBRE EL GUARANI Y LA IDIOSINCRASIA DEL PARAGUAYO, EN EL ROTARY CLUB ASUNCIÓN CATEDRAL

           El miércoles 9 de octubre de 2013, a las 7:30 horas, en el Hotel Chaco (Mcal. Estigarribia y Caballero, Ciudad de Asunción); se llevó a cabo la charla de David Galeano Olivera acerca del tema “El Guarani y la idiosincrasia del Paraguayo”. La misma fue organizada por el Rotary Club Asunción Catedral.


            Ko atýpe Mbo’ehára David Galeano Olivera omombe’úkuri mba’éichapa pe ñande reko, oikehápe: ñane ñe’ê, ñane rembikuaa, ñande jepokuaa, ñande jeroviapy, ñane mba’e’apo, ñande purahéi, ñane ñe’ênga, ñane ñe’êpoty, ñande káso ha hetaiteve ambue mba’e. He’ikuri umi mba’e ñanembojoavyha ambue tetâmeguágui.

            A la exposición de David Galeano Olivera sucedió una interesante y amena conversación con la participación de los presentes quienes ponderaron la manera de ser del paraguayo y la paraguaya. Todos coincidieron que las peculiaridades de nuestro pueblo conforman su identidad cultural y nos distinguen de las demás naciones del mundo. Un hecho que merece ser destacado es la valiosa y constante apertura del Rotary Club al conocimiento y promoción de los valores culturales paraguayos, que se sintetizan básicamente en la Lengua Guarani y en la cultura popular o folklórica. Por otra parte, cabe destacar que el Dr. Oscar Amalio Benítez Bolaños es el actual presidente del Rotary Club Asunción Catedral y cuenta con la activa colaboración de todos los miembros de la Mesa Directiva y del Club. El Rotary desarrolla una amplia, variada y útil labor de servicio a la sociedad.

           ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI rérape rome’ê ore aguyjevete ha ore jehechakuaa Rotary Club Asunción Catedral-pe akóinte oñeha’âre omombareteve Guarani ñe’ê rekove.

            Maitei horyvéva opavavépe.

David Galeano Olivera,
ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI Motenondehára Guasu





Con el Dr. Oscar Amalio Benítez Bolaños, Presidente del Rotary Club Asunción Catedral
 
ooo000ooo


ooo000ooo
  

SE PRESENTÓ EL LIBRO ANFIBIOS DEL PARAGUAY

$
0
0
SE PRESENTÓ EL LIBRO ANFIBIOS DEL PARAGUAY

           El jueves 10 de octubre de 2013, a las 19 horas, en el auditorio de la Sociedad Científica del Paraguay (Dr. Andrés Barbero Nº 230 casi Avda. Artigas – Ciudad de Asunción), se realizó la PRESENTACIÓN DEL LIBRO ANFIBIOS DEL PARAGUAY, de la autoría de ANDREA WEILER, KARINA NÚÑEZ, KATIA AIRALDI, ESTEBAN LAVILLA, SALVADOR PERIS y DIEGO BALDO. De la ceremonia de presentación participaron en carácter de invitados especiales el Prof.Ms. Constantino Nicolás Guefos Kapsalis, Decano de la Facultad de Ciencias Exáctas y Naturales UNA (http://www.facen.una.py/es/); el Prof.Ing.Agr. César Cardozo, Encargado del Despacho de la Presidencia del Consejo Nacional de Ciencia y Tecnología – CONACyT (http://www.conacyt.gov.py/); el Dr. Manuel Gil Morlis, Presidente de la Sociedad Científica del Paraguay (http://www.conacyt.gov.py/sociedadcientifica); la Mg. Lucy Aquino, Directora de WWF Paraguay (http://www.wwf.org.py/wwf_paraguay/staff_de_wwf_paraguay/); y los representantes de las Fundaciones Moisés Bertoni (http://www.mbertoni.org.py/v1/) y Guyra Paraguay (http://www.guyra.org.py/). Asimismo, la Prof.Lic. Elodia Torres de Alvarenga, Directora de la Carrera de Biología FACEN-UNA; docentes, egresados y estudiantes de dicha carrera.
       

            Ko arandukápe oñemboguapy opaichagua marandu opavave kururu ha ju’i rehegua, oikóva ñane retâme. Moô moôrupipa oiko, mba’épa hembi’u, mba’éichapa oñemoña ha okakuaa, mba’e sa’ýpa oguereko, mba’éichapa héra hikuái peteîteî ha hetave mba’e heseguakuéra. Heta ary omba’apókuri ko aranduka apohare ombyatypa haĝua marandu ha ta’ângakuéra. Ha’ekuéra ohechakuaa ha omomba’eguasúkuri opaichagua ñepytyvô ohupytyva’ekue omoañete haĝua ko tembiapo porâite. Ko aranduka ha’e peteîha ojehaíva ñane retâme kururu ha ju’ikuéra rehegua.

Conviene destacar que Andrea Weiler, Karina Núñez y Katia Airaldi son licenciadas y magísteres en biología graduadas en la Facultad de Ciencias Exactas y Naturales de la Universidad Nacional de Asunción; y docentes e investigadoras de dicha unidad académica; en tanto, que Salvador Peris es doctor en biología, docente e investigador de la Universidad de Salamanca; y Esteban Lavilla y Diego Baldo también son biólogos, docentes e investigadores universitarios y miembros de la Fundación Miguel Lillo de la República Argentina. “Esta iniciativa representa la primera publicación en forma de guía destinada a la identificación de todos los anfibios presentes en el Paraguay. Consta de 85 fichas de la especie, agrupadas en 9 familias. Cada ficha contiene fotografías de la especie, una caracterización de la misma, datos sobre su biología y un mapa de distribución conocida para la especie en el país. Incluye capítulos sobre generalidades de los anfibios, su diversidad y su relación con la cultura paraguaya, además de una clave de identificación taxonómica”. La guía viene en dos versiones: impresa y en CD. Fueron colaboradores: Andrea Caballero, Hugo Cabral y David Galeano Olivera, quien escribió acerca de “El sapo en la cultura Guarani y Paraguaya” (ver en: http://www.letralia.com/192/ensayo01.htm).
El Prof.Ing.Agr. César Cardozo, Encargado del Despacho de la Presidencia del Conacyt refiriéndose a la obra. En la mesa, los autores de la Guía Anfibios del Paraguay

La Prof.Lic. Elodia Torres de Alvarenga, el Prof.Ms. Constantino Nicolás Guefos y la Prof.Mg. Lucy Aquino
Ijatyva'ekue

Sede de la Sociedad Científica del Paraguay
David Galeano Olivera, Salvador Peris, Andrea Weiler, Katia Airaldi y Karina Núñez
            La GUÍA ANFIBIOS DEL PARAGUAY fue declarada de interés (institucional o científico o educativo o cultural) por las siguientes instituciones, entre otras:
-Universidad Nacional de Asunción,
-Facultad de Ciencias Exactas y Naturales UNA,
-Consejo Nacional de Ciencia y Tecnología CONACyT,
-Sociedad Científica del Paraguay,
-Universidad de Salamanca (España),
-Fundación Miguel Lillo (Argentina),
-WWF Paraguay,
-Asociación Paraguaya de Herpetología,
-Fundación Moisés Bertoni,
-Guyra Paraguay, y
-Secretaría Nacional de Cultura.

            Aguyjevete ha tuicháva jehechakuaa ko aranduka apoharakuérape ome’êre pa’û oñemyasâivo marandu kururu rehegua Guaranikuéra apytépe ha Paraguay retâme; avei oikuaaukáre hikuái kururu ha ju’ikuéra réra, peteîteî, Guarani ñe’ême.

ooo000ooo

Leer publicación del Diario Ultima Hora, en (http://m.ultimahora.com/presentan-libro-anfibios-del-paraguay-n7303...)


Leer publicación del Despertador Mexicano, en (http://eldemex.com/2013/10/10/presentan-libro-sobre-anfibios-del-pa...)
   

ooo000ooo

  

12 DE OCTUBRE: MISERIA, REDUCCIÓN, MUERTE, LUTO... NADA QUE FESTEJAR

$
0
0
12 DE OCTUBRE: MISERIA, REDUCCIÓN, MUERTE, LUTO… NADA QUE FESTEJAR
Por: David Galeano Olivera ( * )

Se aproxima un nuevo 12 de octubre. En varios países y ciudades de América y del mundo, se recordará y celebrará lo de siempre: el “Descubrimiento de América”, el “Encuentro de dos mundos”, o el “Día de la raza o la hispanidad”, etc; sin embargo, para otros -que no tienen voz- será la recordación del eterno retorno al prinicipio de la miseria, de la reducción, de la muerte y del luto. Para éstos no hay nada que festejar.



17 Parcialidades Indígenas -según otros 19- sobreviven en condiciones infrahumanas en el Paraguay y que equivalen a unos cien mil últimos Indígenas (casi el 1,5% de la población total del país). A su vez, la mitad de las 17 parcialidades tienen menos de mil últimos miembros; siendo el caso más crítico, el de los Chamakokos que no pasan de 150 últimas personas, que -por consiguiente- están en la línea de la muerte; en otras palabras, próximos a un brutal etnocidio.

De hecho, la historia no se puede cambiar. También, sabemos muy bien que ya mucho se escribió sobre la cuestión; sin embargo, no podemos dejar pasar esta trágica fecha sin -por lo menos- hacer unas breves consideraciones sobre esas cuatro palabras (miseria, reducción, muerte, luto). Las cuatro palabras son concepciones humanas que, sin embargo, encierran ideas y acciones totalmente inhumanas sistemáticamente aplicadas hasta hoy con las Comunidades Indígenas.

Hoy podemos recorrer el Paraguay y fácilmente podríamos descubrir sin hacer ningún esfuerzo, quienes son índigenas y quienes no. El indicador más sencillo será la MISERIA y sus diversas manifestaciones: indígenas expulsados de sus tierras, mendigando en los bordes de aquellas propiedades que alguna vez les pertenecieron; o bien, miles de indígenas mendigando en las calles de los centros urbanos; vestidos precariamente, expuestos al calor, el frío y la lluvia, con toda clase de enfermedades, “viviendo en la calle” sin viviendas propias y dignas de los seres humanos; comiendo porquerías; y una gran cantidad de ellos, ejerciendo la prostitución y sometidos al alcohol, el tabaco y la droga. Para completar -lejos de generar por lo menos la conmiseración de la sociedad- hoy se ganaron apelativos como “sucios”, “puercos”, “ignorantes”, “salvajes”, “zánganos”. Después de lo expuesto, no creo que exista otra imagen que esa, que describa con tanta perfección e inhumanidad a la miseria. Ningún gobierno, incluido el actual, aplicó política alguna a favor de la dignificación de la vida de los seres humanos que componen las Comunidades Indígenas. Sin embargo, todos prometieron el “oro y el moro” durante las campañas proselitistas. En Paraguay, nadie hizo nada, salvo algunos intentos de algunas organizaciones no gubernamentales, constituyéndose en honrosas excepciones pero que no hacen la regla. ¿Y para qué sirve el INDI (Instituto Nacional del Indígena) en su condición actual?, pues… para nada. Incluso los propios indígenas no se dan cuenta de que esa institución, sumida en la más absoluta precariedad y abandono, nunca será la solución a las necesidades indígenas. La problemática indígena es tremendamente complicada y para su solución requiere de sumas varias veces millonarias; y -a fuerza de ser sinceros- eso dinero el Paraguay no lo tiene. Es más -siendo más sinceros aún- la problemática Indígena no fue y no es la prioridad del Estado. Esta afirmación nos conduce a una conclusión “difícil de digerir” pues parece que ya no existe ni existirá solución para los problemas indígenas. El INDI es apenas una burda excusa para mentir a los indígenas y mantener por algún tiempo más la “ilusión” de ellos de acceder a una vida digna y sobre todo de volver a vivir a sus anchas; es decir, como vivían antes de la llegada de los conquistadores. Lastimosamente eso, en las condiciones actuales, ya no será posible. La situación se volvió insostenible. Ellos ya no pueden ni podrán reunirse en su templo a cumplir con su ritual del ñembo’e jeroky. Las sonajas y las takuaras ya no pueden sonar. Ya no pueden beber su kaguy (chicha). Ya no pueden reunirse en asambleas. Ya no pueden cumplir regularmente con ninguno de esos ancestrales principios sagrados y comunes a prácticamente todos ellos. Y pensar que esos principios son la razón de sus vidas. Hace tiempo que los Indígenas comenzaron a borrarse y a sobrevivir en esta amenazadora oscuridad. Se hicieron invisibles a nuestros sentidos (están pero no están), de ahí que nosotros nos hicimos insensibles a sus padecimientos.

Ni los judíos, ni los negros, ni los que padecen cáncer o VIH, etc. han sido tan discriminados y menospreciados como lo han sido las comunidades Indígenas; y no existe peor forma de REDUCCIÓN que aquella que se genera precisamente en la discriminación y el menosprecio. La reducción abarcó sus tierras, sus religiones, sus culturas y en particular sus lenguas. Los conquistadores, en nombre de Dios y del Rey, asesinaron a millones de Indígenas; y los que sobrevivieron a la hecatombe fueron violados, esclavizados y sometidos a toda clase de trabajos forzados. Luego, los misioneros se encargaron de proseguir con la otra reducción, la religiosa, la de la cruz; que también fue violenta, sanguinaria y trágica. Los pocos indígenas que hoy sobreviven son sometidos a la reducción de los latifundistas, de los agrotóxicos y de la degradación ambiental, que constituyen la cara moderna pero perversa de la reducción y de la muerte. Mientras unos cuantos poderosos exponentes de la sociedad alardean mencionando que la agroindustria (la soja, sobre todo transgénica) es la mejor herramienta que permite pagar la deuda externa, cientos de inocentes Indígenas y no indígenas están siendo contaminados criminalmente. Hoy las comunidades indígenas ya no son dueñas de aquellas tierras que tiempo atrás eran de su propiedad. Ellos fueron expulsados de sus tierras por esta jauría de mercaderes de la naturaleza. Hoy, los pocos que quedan, sin los animales silvestres, sin sus árboles y enormes bosques, sin la miel, sin los cursos cristalinos y sanos de agua; se ven obligados a volcarse a la gran ciudad para mendigar un pedazo de pan. Nadie les tiene consideración. Son poco menos que animales.

La MUERTE es el final de todo. Es duro admitirlo, pero la muerte es desde hace más de 500 años la compañera indeseada, implacable y terrorífica de los pueblos indígenas. Ancianos, adultos, jóvenes y niños mueren diariamente. Mueren por causa de la indiferencia, mueren por causa del odio, mueren por causa de las ambiciones, mueren por causa de la ostentación del poder, mueren por causa de las armas, mueren por causa del glifosato y otros agrotóxicos, mueren por causa de la deforestación y de otras formas de degradación ambiental, mueren por causa de la contaminación de los ríos, arroyos y otros cursos de agua, mueren por causa de los grandes y despiadados terratenientes que arrasan sus comunidades, mueren por causa del hambre, mueren por causa de la falta de solidaridad, mueren por causa de las enfermedades, mueren por causa de sed, mueren por causa de la falta de alimentos, mueren por causa de otras religiones y por causa de fanáticos religiosos, mueren por causa de políticos inescrupulosos que manipulan sus votos, mueren por causa de cientos de ONGs que lucran con sus necesidades. También mueren porque ya no tienen su opy (templo), mueren porque ya no pueden hacer sonar sus takuara y sus sonajas, mueren porque ya no pueden realizar su ñembo’e jeroky, mueren porque ya no pueden preparar ni consumir su kaguy, mueren porque ya no pueden usar sus jeguaka o akângua’a (vincha), sus mbo’y (collar), sus tembeta o sus namichâi (aros); mueren porque ya no pueden decir las palabras sagradas (ñe’êngatu); mueren porque la tierra que según ellos no tiene dueño, ahora si lo tiene; mueren porque los animales que según ellos no tienen dueños, ahora si los tienen; mueren porque las plantas que según ellos no tienen dueños, ahora si los tienen; mueren porque ya no tienen sus asientos en los fogones, y mueren porque ya no tienen sus tekoha (aldeas) y por consiguiente ya no pueden reunirse cotidianamente para agradecer a Ñande Ru por cada nuevo día que amanece, por las hermosas flores, por el dulce canto de las aves, por la gratificante circunstancia de vivir un nuevo día con amor, justicia, solidaridad, alegría; en síntesis, progresar en la búsqueda del tekokatu (vida plena).

La miseria, la reducción y la muerte nos conducen al cuarto término: LUTO. En efecto, el luto es la más significativa de las cuatro palabras, ya que implica dolor y tristeza; que es lo único que inspira este 12 de octubre. De manera hipócrita, en esa fecha escucharemos, una vez más, unas cuantas poesías, una andanada de promesas o algún lacrimógeno compromiso de buenas intenciones pero que solamente forman parte de la rutina de la fecha. Habrán actos a favor y en contra, cuatro o cinco Indígenas serán entrevistados por la radio y la televisión; algunos medios impresos les dedicarán no más de media página; las ONG publicarán algún pronunciamiento o manifiesto; en las escuelas y colegios se les recordará a los alumnos que “los indígenas son nuestros hermanos” y en su “homenaje” leerán en los libros alguna miserable y breve alusión a los indígenas. Leerán que los Indígenas “habitaban”, “recorrían” y “se alimentaban”… pero todo en tiempo pretérito pues todos los libros escolares -que sirven para educar- ya dan por muertos a los indígenas, es decir, ya fueron.


Me hubiera gustado escribir un texto más optimista, más agradable y sobre todo más humano pero es imposible. Las circunstancias no dan para eso. La situación es crítica. Hace mucho tiempo que el ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI viene denunciando los padecimientos que sufren los hermanos Indígenas que habitan el Paraguay, pero nadie escuchó nuestros lamentos. Hemos aportado lo que pudimos. Procuramos crear conciencia en la ciudadanía al respecto, ya sea en reuniones, congresos, instituciones educativas, y en Internet (varias de nuestras denuncias han sido reproducidas en numerosos sitios de todo el mundo). El ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI no tiene los recursos; en otras palabras, no tiene dinero, solamente está imbuido de buenas intenciones. Lastimosamente, en esta problemática las buenas intenciones no sirven para nada.

Es urgente y perentorio que las autoridades nacionales hagan algo a favor de los Pueblos Indígenas; ya que si eso no ocurre, el fin de los tiempos se acercará más raudamente a ellos. Los Indígenas están tocando fondo y eso es trágico. Por eso digo, así como están las cosas: 12 de octubre: miseria, reducción, muerte, luto… nada que festejar.


(*) Profesor universitario. Doctor en Lengua y Cultura Guarani. Presidente (Director General) del ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI. Escritor bilingüe. Traductor público






SE REALIZÓ LA 19ª EDICIÓN DEL FESTIVAL DEL PAÍS, EN ÑEMBY

$
0
0
REPÚBLICA DEL PARAGUAY
ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI
GUARANI, MERCOSUR ÑE’Ê TEETE

SE REALIZÓ LA 19ª EDICIÓN DEL FESTIVAL DEL PAÍS, EN ÑEMBY

           El sábado 19 de octubre de 2013, desde las 18 horas, tuvo lugar la 19ª EDICIÓN DEL FESTIVAL DEL PAÍS, organizado anualmente por el ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI. Esta nueva edición tuvo por sede el PATIO FOLKLÓRICO “6 DE ENERO”, ubicado sobre la Avenida Acceso Sur: Emiliano R. Fernández y 6 de Enero, Ciudad de Ñemby y contó con la Coordinación Generaldel Dr. Virgilio Silvero Arévalos y la Coordinación Artísticadel destacado animador folklórico Fidel Chamorro y conductor del Programa Mundo del Folklore (http://www.abc.com.py/edicion-impresa/artes-espectaculos/mundo-del-...).
 

            Jepiveguáicha, heta tapicha ohayhúva ñande reko oñembojákuri upe tendápe omomba’eguasúvo ñande purahéi, jeroky, ñe’êpoty, káso ñemombe’u ha ñoha’ânga. Upépe ojehechákuri mitâ, mitârusu ha kakuaáva oúva mombyrýgui ohechauka ha ohendukávo ikatupyryha umi mba’épe. Oisâmbyhýkuri ko vy’aguasu karai Fidel Chamorro ha kuñakarai Myrian Solís, are guive omotenondévajepi hekopete âichagua vy’aguasu. Iporâ avei ja’e ko FESTIVAL DEL PAÍS 2013-pe oîhague avei umi itenondeva’ekue FESTIVAL DEL YKUA PA’Í-pe, oikova’ekue táva San Lorenzo, Centro Educativo Cristiano Ciudad Universitaria-pe ha omotenondéva Mbo’ehára Aurora Carolina Ayala de Silvero. Vy’aguasu 2014-pegua oikóta JATAITY DEL NORTE-pe, Tembikuaajára JUAN FÉLIX GONZÁLEZ poguýpe.

EL FESTIVAL DEL PAIS ES UN EMPRENDIMIENTO CULTURAL ITINERANTE, que sus ediciones anteriores tuvo por sedes, las ciudades de San Lorenzo (Central, 1995), Villeta (Central, 1996), Tovatî (Cordillera, 1997), Benjamín Aceval (Bajo Chaco, 1998), Pedro Juan Caballero (Amambái, 1999), Jataity del Norte (San Pedro, 2.000), Horqueta (Concepción, 2001), San Juan Nepomuceno (Ka’asapa, 2002), Limpio (Central, 2003), Hernandarias (Alto Parana, 2004), San Lorenzo (Central, 2005). Villeta (Central, 2006), Arroyos y Esteros (Cordillera, 2007), Jataity del Norte (San Pedro, 2008), Horqueta (Concepción, 2009), San Juan Nepomuceno (Ka’asapa, 2010), Luque (Central 2011), San Lorenzo (Central 2012) y Ñemby (Central, 2013).

            Esta edición número 19 del FESTIVAL DEL PAÍS rindió un justo y merecido homenaje a dos consagrados artistas locales, la señora TINA GRANCE y el señor ANTONIO OVELAR, de larga y profícua trayectoria difundiendo la música paraguaya por todo el país y el exterior.

Umi puraheihára katupyry apytépe oîkuri Juan Carlos Oviedo ha Los Hermanos Acuña, Los Cumbreños,Los Basaldúa Grupo Cantares, Grupo Amistad, Tina Grance, La Nueva Forma ha aty Alma Guarani oúva Posadas, Argentina-gui.

            Maitei horyvéva opavavépe.

David Galeano Olivera,
ATENEO Motenondehára Guasu.
 
Jerokyhára Centro Educativo Cristiano Ciudad Universitaria-pegua, Mbo'ehára Aurora Carolina Ayala de Silvero ndive
Fidel Chamorro ha Myrian Solís
Aty oúva Jataity del Norte-gui ha omoakâva Tembikuaajára Juan Félix González
Miembros del Jurado, presidido por el Prof. Víctor Ferreira
Heta mitâkuña kovaichagua ohechaukákuri ikatupyryha ñande jerokýpe
Virgilio Silvero Arévalos ha Aurora Carolina Ayala de Silvero
Heta mitâ ikatupyrýva ñande purahéipe oîkuri ko vy'aguasúpe
Jerokyhára táva Limpio-pegua
Mitâ'iete ha opurahéima ñanemba'etéva
Ijatyva'ekue
David Galeano Olivera, Juan Félix González ha Virgilio Silvero
Mbohapy opuraheiporâitereíva

Nelson Zacarías Ortíz, Mirian Lisa Acosta de Ortíz, Sabina Núñez ha David Galeano Olivera
Fidel Chamorro
Mbaraka mbopuha katupyry
David Galeano Olivera, Nelson Zacarías Ortíz, Fidel Chamorro, Myrian Solís, Juan Félix González, Virgilio Silvero Arévalos ha Aurora Carolina Ayala de Silvero
Mitâ'i he'íva peteî ñe'êpoty Guaraníme

David Galeano Olivera, Virgilio Silvero Arévalos ha Eduardo Ortíz

ooo000ooo

LOS HOMENAJEADOS - OJEHECHAKUAAVA'EKUE

TINA GRANCE
ooo000ooo
ANTONIO OVELAR


ooo000ooo

Ver edición anterior del FESTIVAL DEL PAÍS, en (http://cafehistoria.ning.com/profiles/blogs/finaliz-exitosamente-el...)

ooo000ooo

Leer promoción del FESTIVAL DEL PAÍS 2013 - ABC COLOR, en (http://www.abc.com.py/edicion-impresa/artes-espectaculos/tina-granc...)

Leer promoción del FESTIVAL DEL PAÍS 2013 – ADN Digital, en (http://www.adndigital.com.py/pais/item/24231-el-festival-del-pa%C3%...)

Leer promoción del FESTIVAL DEL PAÍS 2013 – Ñemby Noticias, en (http://nembynoticias.blogspot.com/2013/10/gigantesco-evento-artisti...)


FERNANDO HA ALEJANDRO ARAMBOTY PETEÎHA

$
0
0

¡¡¡FELIZ CUMPLEAÑOS FERNADO Y ALEJANDRO!!!

21 de octubre de 2013
Por: Edgar David Galeano Núñez

       Hace un año, inicié una nueva carrera que solamente la vida y la naturaleza nos pueden otorgar, una carrera que se puede considerar en forma universal como una Facultad Humanitaria o más bien en experiencias o acciones que las vamos a llevar en el vivir diario hasta el final de nuestros días. Aclaro que esta carrera la llevo en compañía de mi Señora Esposa.

       Antes de iniciar esta etapa hemos experimentado momentos únicos en nuestro matrimonio, y esos momentos solamente se puede experimentar o vivir en el embarazo de una mujer, en este caso: el embarazo de mi Esposa. Momentos únicos que los guardaré en lo más profundo de mi corazón.

       No prometo ser breve sino más bien seré bien extensivo en mis expresiones:

       Cuando confirmamos que mi Esposa estaba embarazada todo fue lindo y pura alegría para toda la familia, es ahí donde nació la ilusión y a la vez las intrigas o dudas acerca de como sería su rostro o a quien de los padres se le parecería.

       Recuerdo bien un día jueves 19 de abril de 2012 cuando tuvimos turno para sacar la primera ecografía del bebé, antes de salir de casa, yo le había dicho a mi Esposa “ojalá que nuestro bebé tenga dentro de poco un hermanito para hacerle compañía en sus travesuras”; llegamos al hospital y entre largas horas de espera, llegó el turno de mi Esposa para su ingreso al consultorio, yo quedé aguardando en la sala de espera mientras mi Esposa consultaba y se hacía la ecografía (no permitían que otra persona ingrese ni el padre, solamente las embarazadas), luego llaman desde el consultorio diciendo ¡Señor Galeano!, sinceramente me pegué un susto porque cuando ingresé al consultorio encontré a mi Esposa llorando, pero al preguntar yo qué estaba pasando, el Doctor encargado de hacer la Ecografía me dijo que no me preocupe que solo estaba emocionada. Conversando con el Doctor, entré en confianza, hasta que finalmente me hizo una pregunta diciéndome ¿Cuántos hijos tiene planificado tener con su Esposa? Y yo le respondí: Me gustaría tener 3 hijos, ni bien terminé de decirle eso, el Doctor me dijo lo siguiente: “Entonces Don Galeano ahora solo falta un bebé nomás porque vienen 2 bebés en camino, aclarándome que eran mellizos”. Sinceramente me quedé con la boca abierta pero a la vez estaba muy feliz, no podía creer lo que estaba ocurriendo, fue increíble escuchar dos latidos de corazones en forma simultánea. Yo no paraba de sonreir, la alegría y la emoción me invadieron en todo sentido pero a la vez me preocupaba la gran responsabilidad que implicaba tener 2 bebés al mismo tiempo, había algo de temor que sentía por dentro; fue entonces que recordé los Principios de un Código Moral el cual, desde aquel momento, asumí como un estilo propio de vida:

       “Si el Gran Arquitecto del Universo te da un hijo, dale gracias; pero tiembla por el depósito que te confía, porque en lo sucesivo, tú serás para ese niño la imagen de la Divinidad. Haz que hasta los diez años te tema; hasta los veinte, te ame; y hasta la muerte te respete. Hasta los diez años, sé su maestro; hasta los veinte, su padre; y hasta la muerte, su amigo. Enséñale ante todo buenos principios; y después, bellas maneras. Que te deba una doctrina esclarecida, mejor que una frívola elegancia. Que sea mejor un hombre honrado, que un hombre hábil”. Me dije que siempre tendría presentes esos principios.

       Disfrutamos al máximo esos nueve meses que a mi parecer fueron eternos. Creo que fui excesivamente sobre protector con mi Esposa, ya que siempre le pedía que no haga nada sin mí, trataba de ser lo más delicado posible para que ella se sintiera cómoda y también conversaba con mis bebés mientras se movían en la panza de su mamá.

       Finalmente llegó el día que estaba marcado para el nacimiento de mis pequeños Fernando Julián y Alejandro David, no olvido que ese día un domingo 21 de octubre de 2012, vino una tormenta y menos mal salimos con los bolsones preparados, llegamos al hospital pero se nos complicaron algunas circunstancias que se nos presentaron mientras estábamos en camino, las cuales me pusieron nervioso y ansioso a la vez.

       Una vez que ingresamos al Hospital hicimos las documentaciones correspondientes para la internación de mi Esposa ya que el parto sería por Cesárea. Mientras pasaban las horas, la ansiedad me atacaba hasta que por fin nacieron los principes más esperados de la casa; Fernando nació con 3.640 Kg. a las 09:20 AM y Alejandro nació 3.570 Kg. a las 09:24 AM. Lo que más me alegró fue que nacieron sanitos sin ninguna complicación de salud.

       A partir de aquel día me sentí el hombre más feliz del mundo y lo sigo siendo, tengo todo lo que siempre quise, ya no puedo pedir nada a la vida, me siento completo. Creo que estoy atravesando el estado de TEKOKATU (vida perfecta o estado de plenitud) como dicen los Guarani. Hoy día me considero un Gerente Familiar, tengo una Bella Esposa y dos hermosos Hijos.

       A mis hijos quiero dejarles estas palabras esperando que oportunamente las lean en un próximo futuro:

       -No prometo impedir que tropiecen ni estar pegado a ustedes para asistirles en la caída, estorbaría mi excesiva protección y les haría extremadamente dependientes, pero prometo estar ahí, para cuidar sus raspones.

       -No prometo caerles bien en todo momento, a veces no les gustará lo que yo diga o lo que yo haga porque tengo la obligación de guiarles por el camino correcto, pero prometo que no los maltrataré y no los humillaré cuando los corrija.

       -No prometo solucionar sus problemas, aunque lo haría todo por ustedes. La solución estará en manos de ustedes y no en las mias pero prometo ayudarles en lo posible y escucharles cuando quieran desahogarse.

       -No prometo que serán niños mimados a la larga les haría mucho daño pero les prometo que serán mis niños mimados.

       -POR ULTIMO HIJOS MIOS, NO PROMETO SER UN PADRE PERFECTO, PERO SÍ PROMETO DESDE LO MÁS PROFUNDO DE MI CORAZÓN PONER TODO MI AMOR EN EL INTENTO.

¡¡¡FELIZ CUMPLEAÑOS HIJOS MIOS!!!
¡¡¡FELIZ CUMPLEAÑOS FERNANDO!!!
¡¡¡ FELIZ CUMPLEAÑOS ALEJANDRO!!!
LES AMO CON TODA MI VIDA.
GRACIAS MI AMOR POR DARME UNOS HERMOSOS HIJOS.
CON AMOR…
PAPÁ.


Alejandro ha Fernando

FESTIVAL DEL PAÍS 2013: HOMENAJE A TINA GRANCE Y ANTONIO OVELAR

SE REALIZÓ EL 1º SEMINARIO DE LENGUA, LITERATURA Y CULTURA GUARANI, EN SÂO PAULO

$
0
0
REPÚBLICA DEL PARAGUAY
ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI
GUARANI, MERCOSUR ÑE’Ê TEETE

SE REALIZÓ EL 1º SEMINARIO DE LENGUA, LITERATURA Y CULTURA GUARANI, EN SÂO PAULO

           El viernes 25 de octubre de 2013, de 13:00 a 18:00, se realizó el 1º SEMINARIO DE LENGUA, LITERATURA Y CULTURA GUARANI – TETÂITA AMANDAJE PETEÎHA GUARANIGUIGUA TÁVA SÂO PAULO-PE (http://comunicacao.fflch.usp.br/node/3252), en laCiudad de Sâo Paulo, Brasil. El encuentro académico-científico tuvo lugar en la Sala 107 do prédio de Letrasde laFACULDADE DE FILOSOFÍA, LETRAS E CIÊNCIAS HUMANAS de la UNIVERSIDAD DE SÂO PAULO – USP (http://fflch.usp.br/afflch) y que contó con el apoyo del CENTRO ÁNGEL RAMA (FFLCH-USP), de la REGIONAL SÂO PAULO DEL ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI, de la ASOCIACIÓN EDUCACIONAL Y CULTURAL LIBERTÁRIA (AECL) y delCURSO DE LETRAS, ARTES Y MEDIACIÓN CULTURAL DE LA UNILAy el respaldo del CONSULADO PARAGUAYO EN SÂO PAULO.
 
Ijatyva'ekue

            Ko amandaje, ha’éva peteîha ojejapóva táva Sâo Paulo, Brasil retâme; ombyatýkuri heta tapicha Brasil, Paraguay ha Argentina-megua oñembojáva’ekue oñomongeta haĝua Guarani ñe’ê, Guarani ñe’êporâhaipyre ha Guarani rekóre ha avei ohechávo hikuái mba’eichaitépa oîhína Avañe’ê myasâi ha mbo’e Brasil ha Mercosur-pe. Mbo’ehára Tembikuaajára Eduardo de Almeida Navarro, omotenondéva Filosofía, Letras ha Ciências Humanas mbo’esyrykuéra USP-pe tuicha ohecharamo ha omomba’eguasu Guarani ñe’ê ha he’i USP-pe oîmaha peteî pa’û Avañe’ême ĝuarâ ha tekotevêha, ára ha ára, oñemombareteve Guarani ñe’ê ha reko.

            El grupo de organizadores estuvo integrado por Aizza Abdala, Almir da Silveira, Eduardo de Almeida Navarro, Cintia dos Santos Pereira da Silva, Eliana de Jesús Buono, José Luiz Ferreira, Ivy Midori Kavata Ferreira y Mario Ramâo Villialva Filho.
 
Cintia dos Santos Pereira da Silva, Eduardo de Almeida Navarro, Eliana de Jesús Buono, Mario Ramâo Villalva Filho, Ivy Midori Kavata Ferreira, Aizza Abdala, José Luiz Ferreira, Almir da Silveira ha David Galeano Olivera

             El PROGRAMA – APONDE’A desarrollado fue el siguiente:

Ñe’ê ñepyrûgua – Palabras de apertura: Abog. José Luiz Ferreira.
Aty motenondehára – Presentadora del seminario: Ivy Midori Kavata Ferreira.

José Luiz Ferreira

Ivy Midori Kavata Ferreira

PRIMERA MESA
-Dr. Eduardo de Almeida Navarro (Coordinador de Faculdade de Filosofía, Letras e Ciências Humanas da Universidade de Sâo Paulo – USP). Tema: El Guarani en el Brasil
-Lic. Sonia Avalos (Representante de la Secretaría de Políticas Lingüísticas del Paraguay). Tema: Secretaría de Políticas Lingüísticas del Paraguay: proyectos en ejecución en el marco de la Ley 4251 de Lenguas
-Dr. David Galeano Olivera (Director General del ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI). Tema: La lengua Guarani en el Mercosur
-Embajador Oscar Rodolfo Benítez Estragó (Consul General del Paraguay en Sâo Paulo). Tema: La lengua y la cultura, herramientas de contraternización de los pueblos
-Presentación de los libros de Olivio Jekupe, escritor Guarani de Sâo Paulo

Eduardo de Almeida Navarro

Sonia Avalos

David Galeano Olivera

Embajador Oscar Rodolfo Benítez Estragó

Olivio Jekupe

SEGUNDA MESA
-Prof. Jorge Román Gómez - El Kunumi (Director de la Regional Ytûsâingo-Corrientes del ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI). Tema: El idioma Guarani y las competencias como herramientas para la jerarquización de la educación.
-Maestranda Cintia dos Santos Pereira da Silva (Antropóloga. Instituto de Geociências – Programa de Geografía UNICAMP). Tema: Língua Guarani e Identidade: etnicidade, cultura e sobrevivência
-Prof. Juan Ramón Fariña (Director del Programa Guarani Tavarandu – LT 17 Radio Misiones – Argentina). Tema: El idioma Guarani en los medios de comunicación
 
Jorge Román Gómez - El Kunumi

Cintia dos Santos Pereira da Silva

Juan Ramón Fariña

TERCERA MESA
-Mg. Mario Ramâo Villialva Filho (Profesor de la UNILA y de la REGIONAL SÂO PAULO del ATENEO DE LENGUA GUARANI). Tema: A Língua Guarani pela primera vez em uma Universidade Pública como matéria obrigatória: O caso Unila
-Lic. Aizza Abdala (Profesora de Guarani la REGIONAL SÂO PAULO del ATENEO DE LENGUA GUARANI). Tema: La lengua Guarani en la Universidad de Sâo Paulo.
-Lic. Almir da Silveira (Profesor de Guarani la REGIONAL SÂO PAULO del ATENEO DE LENGUA GUARANI). Tema: O Ensino de Guarani como língua estrangeira
 
Mario Ramâo Villialva Filho

Aizza Abdala

Almir da Silveira

PRESENTACIÓN ARTÍSTICA
-João Ribeiro (investigador del Ñe’êngatu hablado en Amazonia), cantó su Rap en Guarani “Eju orendive” (http://www.youtube.com/watch?v=VlbPJObeVys) y habló de la importancia de las lenguas autóctonas.
-Fidel Cuevas (músico paraguayo residente en Sâo Paulo hace 52 años), interpretó polcas y guaranias.
 
Joâo Paulo Ribeiro

Fidel Cuevas

-Abog. José Luiz Ferreira. Ñe’ê paha - palabras de cierre.

            Conviene destacar que el seminario fue transmitido y seguido, en directo, por IPTV USP, que es el canal televisivo de la Universidad de Sâo Paulo (http://iptv.usp.br/portal/transmission.action;jsessionid=5C01142D97...)

           ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI rérape rome’ê ore vy’apavê ha ore jehechakuaa Aizza Abdala, Almir da Silveira, Eduardo de Almeida Navarro, Cintia dos Santos Pereira da Silva, Eliana de Jesús Buono, José Luiz Ferreira, Ivy Midori Kavata Ferreira ha Mario Ramâo Villialva Filho-pe omoañetére ko amandaje porâite ha omombaretevéva Guarani ñe’ê ha reko Brasil, Paraguay, Argentina, Bolivia ha Uruguaýpe.

Universidad de Sâo Paulo

Entrada al Predio de la FFLCH USP

Mario Ramâo Villialva, Almir da Silveira, Juan Ramón Fariña, David Galeano Olivera ha Jorge Román Gómez

Mario Râmao Villialva, Mario Cáceres ha David Galeano Olivera

Mbo'ehára Aizza Abdala ndive

FFLCH USP renondépe, aty oñepyrû mboyve

Ijatyva'ekue II

Ijatyva'ekue III

Ijatyva'ekue IV: Mario Ramâo Villialva, Sonia Avalos, Jorge Román Gómez ha Juan Ramón Fariña

David Galeano Olivera, Olivio Jekupe ha ita'yrakuéra ha Mario Ramâo Villalva

Con el consagrado músico paraguayo Fidel Cuevas, quien reside en Sâo Paulo desde hace 52 años

Eduardo de Almeida Navarro ha Olivio Jekupe ndive

Karai Oscar Rodolfo Benítez Estragó ndive, oîva ñane retâ rérape Sâo Paulo-pe

Almir da Silveira, Cintia dos Santos Pereira da Silva, Jorge Román Gómez, David Galeano Olivera, Juan Ramón Fariña ha José Luiz Ferreira

            Maitei horyvéva opavavépe.

David Galeano Olivera,
ATENEO Motenondehára Guasu
davidgaleanoolivera@gmail.com
 
ooo000ooo

GRATITUD AL CONSULADO PARAGUAYO EN SÂO PAULO
            En nombre del ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI expresamos nuestra gratitud y reconocimiento al Consulado de la República del Paraguay en Sâo Paulo por todas las atenciones que nos brindaron desde nuestra llegada a Sâo Paulo y hasta nuestro retorno al Paraguay. En la persona del Señor Embajador Oscar Rodolfo Benítez Estragó y a través de él a los Consules Idilio Gracia Ramos, Gloria Rolón y Amelia Barboza; lo mismo que al funcionario Fidel Villalba. Aipórô, ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI rérape ore aguyjevete ha ore jehechakuaa chupekuéra oñangarekoporâitére orerehe.
 
En el Consulado Paraguayo en Sâo Paulo. Consul Idilio Gracia, Consul Gloria Rolón, Embajador Oscar Rodolfo Benítez Estragó (Consul General del Paraguay en Sâo Paulo) y David Galeano Olivera


Jorge Galeano, Sabina Núñez, David Galeano Olivera y Fidel Villalba, quien -en nombre del Consulado Paraguayo en Sâo Paulo- nos brindó una cálida atención
 
ooo000ooo

Leer CULMINÓ OTRO CURSO DE GUARANI EN LA UNIVERSIDAD DE SÂO PAULO, en (http://cafehistoria.ning.com/profiles/blogs/culmin-otro-curso-de-gu...)

Leer SEMINARIO DE LENGUA, LITERATURA Y CULTURA GUARANI – E’A, en (http://ea.com.py/seminario-de-lengua-literatura-y-cultura-guarani-e...)

Leer PRIMER SEMINARIO INTERNACIONAL DE LENGUA, LITERATURA Y CULTURA GUARANI DE SÂO PAULO, BRASIL, en (http://www.radionacionaldelparaguay.com.py/v3/primer-seminario-inte...)

SE REALIZÓ EL HOMENAJE A CARLOS ENRIQUE SOLANO LÓPEZ (BATUTO)

$
0
0
REPÚBLICA DEL PARAGUAY
ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI
GUARANI, MERCOSUR ÑE’Ê TEETE

SE REALIZÓ EL HOMENAJE A CARLOS ENRIQUE SOLANO LÓPEZ (BATUTO)

           El martes 29 de octubre de 2013, a las 11 horas, el ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI rendió un merecido homenaje a Don CARLOS ENRIQUE SOLANO LÓPEZ (BATUTO), connotado artista paraguayo actualmente residente en Manila, Filipinas. La ceremonia tuvo lugar en la Sede Central del ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI, ubicada en Julia Miranda Cueto 1721 entre R.I. Corrales y Ytororô – Zona Sur, Fernando de la Mora. Al homenajeado acompañaron su hermano Moneco López, su sobrina la Abog. Paula López; y sus ex compañeros del Colegio Internacional: Luis Cristaldo Grunfeld y Marcos Vaisenbrut (Presidente de la Asociación Paraguaya de Squash).
 
Carlos Enrique Solano López

            Karai CARLOS ENRIQUE SOLANO LÓPEZ, ojeheróva Batuto, niko peteî ñane retâygua ohayhu añetetéva ñane mba’e: ñande purahéi, ñande jeroky, ñane ñe’êpoty. Jepémo aréma osêhague ñane retâgui oho haĝua táva Sidney, Australia retâme ha upégui ovákuri ha oiko Filipinas-pe, ndahesarái ñande rekógui ha akóinte oñeha’â omombarete Paraguay mba’e tee umi tenda oikoha rupi.

            CARLOS ENRIQUE SOLANO LOPEZ, nacido en la ciudad de Coronel Oviedo, en 1945, estuvo radicado inicialmente en Sidney, Australia y actualmente vive en Manila, Filipinas. Fue quien invitó y cobijó al Maestro Cayo Sila Godoy y a otros destacados artistas y conjuntos nacionales que actuaron en aquellas lejanas latitudes, dando a conocer nuestra música, nuestras tradiciones y nuestra lengua y cultura Guarani.

El programa desarrollado fue el siguiente:
-Canto del Himno Nacional en Guarani (http://www.youtube.com/watch?v=KbvTOz-8vig)
-Ofrecimiento del homenaje: Ing. Luis Cristaldo Grunfeld
-Homenaje en nombre del ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI y entrega del Diploma de Honor: Dr. David Galeano Olivera
-Palabras del homenajeado: Carlos Enrique Solano López
-Vori vori de confratenidad

Ing. Luis Cristaldo Grunfeld, Carlos Enrique Solano López - Batuto ha David Galeano Olivera

David Galeano Olivera ome'ê jave kuatia'atâ ha jopói Carlos Enrique Solano López-pe

Marcos Vaisenbrut, Carlos Enrique Solano López ha Luis Cristaldo Grunfeld

El homenajeado y los asistentes

           ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI rérape rome’ê heta vy’apavê ha jehechakuaa karai Carlos Enrique Solano López-pe omyasâire Guarani ñe’ê ha ñane retâ reko Australia, Filipinas ha ijere rupi. Avei rombohasa ore jehechakuaa Ing. Luis Cristaldo Grunfeld-pe akóinte ojepytasóva ñane Avañe’ê rayhupápe opaite oikoha rupi.

            Maitei horyvéva opavavépe.

David Galeano Olivera,
ATENEO Motenondehára Guasu

 
 
 

Viewing all 2765 articles
Browse latest View live


<script src="https://jsc.adskeeper.com/r/s/rssing.com.1596347.js" async> </script>